"Calum?" ozvala som sa s plačom. Jeho číslo mi dal asi pred mesiacom,no nečakala som,že mu budem volať tak skoro.
"Kyra? Čo sa deje? PRečo plačeš?" spýtal sa.
"On...on ma ..." rozplakala som sa nad tou spomienkou.
"Čo sa stalo?" zvýšil hlas.
"Z...zneužil ma." a to som spadla na kolená a plakala uprostred noci pri lese kde sa to stalo, kde ma nechal.
"Čo ten idiot spravil?! Kyra prečo si s ním šla?"
"Chcela..chcela som ťa na..naštvať." vzlykala som."Pre.pretože si tak zúril."
"Kyra zlatko kde si? Idem si po teba." povedal.
"So..som pri Westsidskom lese. (idk či ten les existuje)"
"Počkaj ma tam." povedal a vypol hovor.
***
"KYRA!" ozýval sa jeho krik. Už som sedela na lavičke a čakala na jeho príchod.
"Tu som." povedala som so slzami v očiach. Prešla síce pol hodina no slzy ma stále neopúšťali. Myslela som si,že moje telo sa mení na kvapky sĺz. Zrazu som pod slabým svetlom lampy uvidela obrys jeho telo.Bol tak vysoký. Čím bližšie ku mne bol ,tým viac som mu videla do tváre. Jeho oči vyzerali ako oči malého šteniatka a vlasy mal dokonalo upravené.
"Kyra." vzdychol a ja som vstala. No dlho som sa na nohách neudržala. Ešte stále som bola slabá a moje podbruško ma neuskočne bolelo. No on tam bol a chytil ma skôr ako som stihla spadnúť na zem. Objal ma a ja som si hlavu oprela o jeho hruď. Hladil ma po chrbte a šepkal ,že už je všetko v poriadku. Že je tu a dá na mňa pozor. Ja som len počúvala a premáčala mu tričko svojimi slzami. Takto sme stáli asi desať minút. Potom ma pustil a utrel mi slzy s líc. Usmial sa a povedal.
"Si ešte krajšia ako som si ťa predstavoval."
"Neklam mi Calum. Dnes na to nemám náladu." vzdychla som. on sa usmial a povedal
"Neklamem Kyra. Si nádherná a tento krát ti to nehovorí opitý Calum." usmiala som sa nad spomienkou na našu konverzáciu, keď bol opitý.
"Poď. Ideme ku mne." vypleštila som oči so strachu, čo chce urobiť.
"Nie Kyra neboj sa." reagoval hneď. "Ja ti neublížim." pobozkal ma na čelo a uchechtol sa.
"si tak malinká."
"Oh buď ticho." zamrmlala som a uchechtla sa. Preplietol si prsty s tými mojími a vyšli sme z toho hrozného miesta k jeho autu.
***
"Dáš si čaj? Alebo ak chceš ,môžeš ísť do sprchy. Zavediem ťa tam." áno to by som si dala. Teplú sprchu aby som zo seba zmyla tú spomienku. Jemne som prikývla a on spolu so mnou vykročil naprieč jeho veľkému bytu. Stále ma držal za ruku a usmieval sa na mňa.
"Prečo sa stále usmievaš?" spýtala som sa.
"Pretože som nikdy nevidel nikoho tak nádherného." cítila som ako sa mi lícia začali červenať a tak som sklopila pohľad k zemi. Zrazu sme zastavili a on otvoril dvere.
"Tu je kúpeľňa. Cíť sa ako doma." usmial sa a pustil ma. Ja som sa usmiala a vošla do tej nádhernej kúpelne. Calum zavrel dvere a ja som sa zamkla. Nie že by som mu neverila ale neverím. Po tom dneškajšku už asi neuverím žiadnemu chalanovi. Vyzliekla som si zo seba šaty a spodné prádlo a pustila vodu. Vaňa sa začala napúšťať čistou vodou a ja som sa začala pozerať po šampónoch, či tam nemá penu do kúpela. Mal. Rýchlo som si tam trochu naliala a keď bola vaňa plná vošla som do nej. Vypla som prúd vody a zavrela oči. Prečo som Caluma neposlúchla ...všetko mohlo byť inak. Svoje prvý krát, som stratila. Vždy som si to predstavovala ako niečo úžasné. No bolo to niečo odporné. Niečo čo ma navždy poznačí. Zrazu som uvidela vo vani trochu krvi. O tomto mamina hovorila. Že keď sa to stane ,budem krvácať ale nemám sa toho báť,pretože to po chvíli prestane. Tak som sa to snažila ignorovať. Predsa len,vôbec toho nebolo veľa. Bola to len malá kvapka ktorá sa po chvíli rozplynula. To mi nikdy nie je súdené mať niekoho kto ma bude milovať? Chcem len, aby ma mal niekto rád. Aby tu bol vždy keď ho budem potrebovať. Objal by ma a povedal,že je to v poriadku. Aby som sa mu vyplakala na ramene a všetko by bolo lepšie. Vo vani som bola dovtedy,kým už voda nebola úplne studené. Vstala som a natiahla sa po uteráku. Obmotala som sa do neho a vyšla pomaly z vane. Už som si nechcela obliecť tie šaty. Spálim ich. Lenže čo si oblečiem. Prešla som ku dverám a odomkla. Otvorila som dvere a do priestoru som zakričala.
"Calum?"
"Áno? Hneď som tam." ozvalo sa hneď a čoskoro už predo mnou stál Calum s vystrašeným pohľadom na tvári.
"Prosím, môžem si požičiať niečo tvoje? To oblečenie ,si už neoblečiem." Calum sa usmial a prikývol.
"Počkaj ma tu." povedal a odišiel.
"Nezabudni na nejaké spodné prádlo." zakričala som mu s úsmevom na perách. Ako to bude teraz? Nestihla som nad tým ani rozmýšľať a Calum už stál predo mnou s oblečením v ruke.
"Máš tu košelu,moje tepláky a obľúbené boxerky. Nič lepšie som tak na rýchlo nevedel nájsť." povedal ospravedlňujúco no ja som sa usmiala.
"To je v poriadku. Je to úžasné." usmiala som sa a vzala si od neho veci. "Počkaj ma tu." zavrela som dvere a obliekla sa do vecí od neho. Vlasy som si dala iba do drdolu a keď som otvorila dvere, Calum sa na mňa pozeral s ústami otvorenými.
"Prosím, kde je obývačka? Som strašne unavená." povedala som ospalo a Calum zavrel ústa.
"Eh no tam ale nebudeš tam spať." počkať, čo? "Budeš spať u mňa v izbe. Ja sa vyspím na gauči." to nie. to vôbec nie. Pomôže mi a ešte chce aby som mu obsadila postel?
"Nie Calum. Ja to zvládnem." usmiala som sa.
"Mne to nevadí a chcem aby si sa vyspal." usmial sa aj on. Bol naozaj rozkošný. A potom mi to napadlo. Jasné, že mi to nenapadlo skôr.
"Vieš čo? Budeme spať obi dvaja v spálni dobre?" a tak sme zaspali v jednej posteli. Jedna časť mňa mi hovorila aby som si držala odstup, čo ak mi ublíži ako ...ako on ale tá druhá mi hovorila, že on by to neurobil.
[a/n]
Ja vás strašne ľúbim tak aby ste mali čo čítať v škole nech sa páči :)
STALE SA MOZETE PYTAT OTAZKY!!!
