Kto som?

2.

Pri hre som prišla na iné myšlienky. Cítim sa lepšie.
Okolo 18:00 nás opatrovateľka zavolala na večeru. Bola krupicová kaša posipaná škoricou. Mňam.

Odchadzame do svojich izieb.
O nedlho sa na chodbe rozchrčal zvonček. Ani jedna noha nezostala vo svojej "komnate".
K

ým zvonček dochrčal, každá si tu našla miesto na státie, aj keď pod chvíľou niekto do niekoho šťukol. V rozhlase sa ozvalo:

"Milé dievčatá,
ako dobre viete náš decký domou potrebuje finančné prostriedky na opravu. Preto sme sa rozhodli, že zajtra v nedeľu pôjdete zbierať peniaze. Podrobné informácie kde, kto a kedy pôjde zbierať sa dozviete v liste, ktorý si najdete vo svojej izbe.
Ďakujem za pozornosť."

Vrátim sa do izby aj s Ivou a Julou. Sadneme si na posteľ a hneď začíname nadávať na to čo sa tu udialo. Žiadnej z nás sa nič nechcelo robiť.
Po chvíľke výmeny názorov nám niekto cez dvere podstrčil obálku. Otvorím ju a čítam:

"Julka, Ivka a Lenka,

podarilo sa mi Vás tri dať do jednej skupinky. Budete zbierať peniaze na námestí pri pomníku SNP. Ako vďaku za príspevky odmeníte ľudí sušienkami, ktoré Vám budú zajtra doručené.
Veľa šťastia a úspechu. Už vopred Vám ďakujem."

"Aspoň, že sme spolu," povedala Julka.
"Dúfam, že to bude sranda."
"No to aj ja dúfam."
V rozhovore sme pokračovali do pol 11, kým nás neprišli upozorniť, že už máme spať.