Kto som?

6.

Keď je v izbe tma a chrapkanie sa šíri z obydvoch strán, moja ruka sa stratí v zásuvke, v nočnom stolíku. Chytím spis a pomaly ho vyťahujem. Keď je už pri mne, natiahnem sa po batérku. Zakryjem sa paplónom a zapnem svetlo. Čítam:
Lenka Mayerová, narodená 18. Januára 1998, v 24. Januari 1998 vstúpila do našich radov.
Otec - neznámy
Matka - Mayerová Anna
Bydlisko otca - neznáme
Bydlisko matky - Sabinov
Poznámka:
Matka si nepraje, aby sa jej dieťa o nej už akýmkoľvek spôsobom dozvedelo.

"Prečo ma nechce spoznať? A kto je môj otec?"
Tieto otázky si kladiem ešte dlho do noci. Snažím sa nájsť aspoň jednu odpoveď ale nič.

Sobota
Celý týždeň prešiel v pohode. Pár písomiek, jedna odpoveď a mnoho zbytočne strávených hodím v škole. Aj napriek tomu, že som mala čas rozmýšľať o svojej minulosti, neprišla som ani na jednu vec.
Zajtra, v nedeľu, sa rozchádzame kade ľahšie. Prešov teš sa!

"Si už zbalená Lenka?"
"Ešte niake oblečenie a budem. A čo ty si na tom ako?"
Iva sa pozrie na svoj preplnený kufor s cestovnou taškou. Z každej strany niečo kypelo.
"Z kúpeľne si si už zobrala veci?"
"Čože! Však to už nemám kam dať."
"A keby ti to Jula zbalila do svojej batožiny?"
"To nie je zlý nápad. Nevieš kde je teraz?"
"Nie, to teda neviem. Možno sa ešte s niekým lúči."
"Asi áno, idem ju pohľadať. Julááá, Julááá..."
S krikom odchádza z izby.
Dobalím sa. Dúfam, že mám všetko. Sadnem si na posteľ a chytí sa ma nostalgia. Neplakala som, ale bolo mi strašne smutno. Na dlhší čas sa oddeliť od July a Ivy. Budeme si aspoň písať správy a dohodli sme sa, že si pošleme aj zopár listov. Do izby vtrhnú baby. Hodia sa na mňa a hovoria:
"Lenka, za to, že odchádzaš sme ti pripravili menšie prekvapenie." Zliezli zo mňa a ja som sa mohla konečne naddýchnuť.
"Konečne kyslík."
"Prepáč."
"Nevadí, je to v pohode. Ale čo ste to hovorili, že máte pre mňa niečo," milujem to.
"Áno, nech sa páči." spoza chrbta vytiahli balíčky. Julka mi darček zabalila do papieru a Ivka mi to uložila v narodeninovej taške.
"Odo mňa si zober prvá!"
"Nie odo mňa," začali sa hádať.
"Neškriepte sa. Ja si ich otvorím na raz. Ale už mi ich dáte?"
"No dobre nech sa páči," Julka mi balíček dala prvá a hneď po nej Ivka. Odbalím to. Dostala som knižku, tričko, malého plyšáka, prívesok na kľúče so srdiečkom a strieborný náramok. Pozriem sa na ruky báb. Aj oni majú taký istý.
"To je náramok priateľstva. Keď ho budeš mať, stále budeme pri tebe."
"Ďakujem," a objala som ich, "lenže ja nemám nič pre vás."
"My ani nič nechceme."
"Ale no ták baby, teraz sa cítim trápne. Ako keby som si vás nevážila."
"A ty si nás vážiš?" ironicky povie Júlia.
"Jula ja ťa asi zabijem," a hodila som do nej vankúš.
Začala sa vankúšová bitka. Všetko čo nebolo rozbitné lietalo vo vzduchu. Skončili sme až keď nás prišla upozorniť vychovávateľka.