Kto som?

Prvý deň v škole

"Dnes k nám zavítala nová žiačka. Volá sa... Nech sa predstaví sama," pozrie na mňa na znak, že som dostala slovo.
"Takže, volám sa Lenka Mayerová, som tu z dôvodu, že môj decký domov sa prerába a modernizuje. Neviem, čo ešte poviem. Teda už viem. Moje hoby sú kreslenie, plávanie a počúvanie hudby. Rada chodím na prechádzky do prírody. No a teraz naozaj neviem, čo ešte povedať."
"Ďakujeme a vitaj medzi nami. A ako si to vravela, že sa voláš?"
"Lenka Mayerová."
"Ty si naše 10 M."
"Nechápem."
"Je tu veľa ľudí, ktorým sa priezvisko začína na M. Veď počúvaj. Otvorila triednu knihu a začala čítať:
Manulová
Matur
Medlíková
Mirín
Mofsteterová
Morisová
Mroková
Murín
Myrthová
A ešte ty, Mayerová.
"Aha už chápem."
"No dobre, choď si už sadnúť. Miesto máš vedľa Dominiky. Zoznámte sa."
"Ok, ďakujem."
Idem v rade medzi lavicami. Cítim sa strašne. Hanbím sa. Všetky oči sú na mne nalepené. Sadnem si na vopred uvoľnenú stoličku. Zložím si tašku a položím na zem. Otočím sa na svoju spolusediacu.
"Ahoj, volám sa Dominika Turkievová. Ty si?"
"Ja som Lenka Mayerová. Máš zaujímavé priezvisko, z kade je?"
"To sa ma už veľa ľudí opýtalo, ale neviem odpovedať."
"Aha, ale aj tak je zaujímavé."
"Máš učebnice na dnes?"
"Nie. Cez prestávku si ich mám vybaviť. Nevieš náhodou, kto to má na starosti?"
"Naša zástupkyňa triedy. Pani profesorka Hrišníková."
"A zavedieš ma za ňou?"
"Samozrejme," s úsmevom na mňa pozrie. Zrazu mi niečo malé narazí do chrbta. Obzriem sa po triede a nikoho podozrivého nevidím. Pozriem na zem a tam leží kúsok zužvaného papierika. Zohnem sa preň. Otvorím a v duchu čítam:

Čo robíš dnes po škole???
                                     Lukáš Matur

Nahnem sa k Dominika. Prečíta si lístok a ukáže mi, kto je to ten Lukáš. V okamihu ako sa na neho pozriem, otočí svoj zrak a svojími nádhernými zelenými očami ma vyvedie z rovnováhy.
Rýchlo sa otočím späť k tabuli.
"Počúvaj Lenka, ty si vieš teda vybrať. Skoro najkrajší zo školy."
"A kto je od neho krajší?"
"Predsa môj frajer. On je štvrták."
"Aha," usmejem sa na ňu.
"No ale neodbočujme od témy. Čo ty a Lukáš?"
"Nič."
"Akože nič?"
"No a čo by malo byť?" začudovane sa na ňu pozriem.
"No ja neviem, však mu odpíš."
"A čo mám napísať?"
"No, že po škole nič nemáš, a že či on má niečo a tak. Veď si niečo vymysli."
"No dobre, idem niečo napísať," trochu som zaklamala, lebo som tam napísala:

Si zlatý, ale ja si musím ešte niečo vybaviť na intrák, do školy a tak.

Pokrčím papierik a hodím ho smerom k Lukášovi.
"Čo si napísala?" zvedavo sa opýta.
"No, že nemôžem."
"Si sa zbláznila?"
"Nie, prečo?"
"Dominika? Lenka? Je hodina, prosím ticho."
"Áno, prepáčte pani profesorka. Už sa to nebude opakovať."
"V to dúfam."

Rozhodla som sa, že s Vami (čitateľmi) budem viac komunikovať. Ďakujem, že čítate môj príbeh. Dúfam, že sa Vám páči.
Touto cestou chcem Vás poprosiť aby ste mi napísali, čo sa Vám nepáči a čo by ste chceli aby som zmenila. Môžete kľudne písať záporné aj kladné komentáre. ☺☺☺