Kto som?

4.

A je pondelok. HURÁ do školy.
Ráno bola znova bitka o kúpelňu. Ale tentokrát som to ja vyhrala. Konečne.
Raňajky ubehli rýchlo. Müsli s mliekom. Bola som taká nešikovná a obliala sa s mliekom. Musím sa prezliecť :( .

Škola ubehla pomerne rýchlo. Keď som v izbe, nájdem si na posteli obálku s červeným nápisom: Pre Lenku.
"Červené písmo to nie," znamenalo to niečo dôležité. O chvíľu do izby vbehli aj baby. Aj oni mali na posteli odkaz. Naraz sme ho otvorili a Iva začala nahlas čítať:

"Táto posledná zbierka nášmu domovu veľmi prospeje. Opravia sa okná, kuchyňa, strecha a zostane trochu aj na zateplenie. Zvyšok nám budú musieť zaplatiť naši sponzori. Lenže tieto opravy si vyžiadajú prázdnú budovu, preto budete na určitý čas premiestnený inde po celom Slovensku. Podrobnejšie informácie nájdeš na druhom papieri."

"Fúha to sme boli taký šikovný? Aby sme to robyli častejšie, čo Julka, Lenka."
"Asi áno, ale kam pôjdeme?"
"Však čítaj! Máš na druhom papiery."
"No dobre, ja sa nehádam." Ach no Bože, nepokakaj sa. Pomyslela som si.
"Ja idem do Nitry!"
"Aj ja!"
Julka s Ivkou sa obýmajú a ja si vyberám papier.
"Ja tam ale nebudem."
"Čože?" zhodli sa baby.
"Ja mám podľa tohto ísť do Prešova," nechcelo sa mi tomu veriť," ja nechcem ísť bez vás."
"Bude to len chvíľu, neboj."
"V tom dúfam."

Deň ďalej pokračoval. Ako vždy.
Keď v izbe bola tma, my v posteli, rozmýšľala som o tom, čo bude a vlastne od kedy. Ako tak rozmýšľam, napadá ma, že toto je jediná možnosť, kedy sa dozvedieť viac o svojich rodičoch. Vkradnem sa ku riaditeľke a výhradám si svoj spis. Nájdem ich, supeeer. Zívnem a vyberám sa do ríše snov.