Kto som?

11.

Od soboty celý čas prší. Kvapky dažďa len tak stekajú a stekajú po zatvorenom okne. Kde tu preletí nijaký vtáčik, ale človek, to ako keby sa pod ním zem prepadla. Skoro žiaden život.
Otvorím si okno, aby mi do izby vošiel čerstvý vzduch. Dvoma vreckovkami utriem spodok rámu okna, nech nemám mokrý a dokvapkaný koberec. Na zemi je ešte bordel zo včera. Sú to hlavne obaly zo sladkostí.
Keď všetko je na svojom mieste, sadnem si na posteľ, otvorím si knihu, ktorú som dostala od Ivy a July. Je celkom zaujímavá. Čítam celkom dlho, lebo som už v strede. V tom mi do izby niekto príde.
"Ahoj," bol to Lukáš.
"Ahoj, čo ty tu?" zaujímalo ma to.
"Len som ťa prišiel pozrieť čo robíš a tak. Môžem?"
"Samozrejme, že môžeš," nastala dlhá chvíľa ticha. Nenapadalo ma nič, čo by som mohla navrhnúť ako tému na rozprávanie, preto sa vyberám k oknu.
"Je tu trocha zima, zavriem už okno. A inak čo si dáš, ešte som ťa ani neponúkla," už som videla, že ide povedať nie, tak som ho zastavila,"opováž povedať nie!"
"Ako vieš, že som chcel povedať nie?"
"Tušila som to. No dobre nezahovaraj, čo si dáš?"
"Vieš čo, dám si pohár vody, teda poprosil by som si."
"Ok. Tvoje pranie je mojim rozkazom," so smiechom som odpovedala. Zobrala som pohár a v kúpeľni nabrala vodu. Keď sa vraciam do izby zbadalám Lukáša, ako si rozopína nohavice. Keď ma zbadal hneď prestal.
"Nech sa páči tvoja voda."
"Ďakujem," odpil si z nej asi glg a položil si ju na môj nočný stolík. Svojimi očami prepichoval tie moje. Priblížil sa k dverám a zamkol ich. Podišiel sa ku mne a chytil ma za ruky a položil ich na svoje ramená.
Jeho pery sa priblížili k tým mojim. Začal ma bozkávať. Ja som mu to tiež opätovala. Vyzliekla mi tričko. Ja som to jeho tiež z neho strhla. Nohavice sme si obaja dali dole sami. Potom sa k sebe pritiahneme a bozkávame až kým sa nepotrebujeme nadýchnuť. Pomaličky a ladne ma položí na postel. Začne mi bozkávať krk, potom pokračuje nižšie a nižšie. Jeho ruky sa stratia podomnou a rozopína mi moju obľúbenú čipkovanú čierny podprsenku. Keď je dole pokračuje v bozkávaní môjho teľa ďalej. V polceste sa zastaví a užíva si ten moment tak ako ja. Jeho šikovný jazykové schopnosti sú úžasné. Vyzlečie si boxerky a začne sťahovať moje nohavičky. Úplne nahý ležíme na sebe. Začne hýbať panvou smerom ku mne a odo mňa. Na chvíľu sa odtiahne. Chytí mi nohy a dá ich viac od seba. Usmeje sa na mňa. Ja sa tiež na neho. Položí svoje nádherné vypracované telo na mňa. Bozkávame sa. Zdá sa mi, že táto chvíľa trvá večne. Po čase znova začne hýbať panvou. Čakám a čakám na ten moment, no neprišiel, lebo niekto začne klopať na dvere. Vyskočíme oby dvaja z postele a začneme sa obliekat.
"Momentík," zakričala som aby som natiahla čas.
"Neviem nájsť kľúč," neviem čo mám ešte povedať.
"V pohode, v pohode máš čas, nie je to až také súrne," spoznala som ten hlas, ktorý vychádzal spoza dverí. Bola to Domča. Popri obliekaní trička sa približujem k dverám. Odomknem ich a zbadám vysmiatu Domču.
"Nechcem ťa vzrušovať, ale idem s Danom von a Veronika a Izabel nemajú kľúč od izby a musím ju zamknúť. Tak mám otázku, nemôžem ten kľúč nechať u teba a oni, keď prídu, pôjdu si ho vyzdvihnú."
"Áno samozrejme. Môžu prísť hocikedy. Budem tu celý deň."
"Dobre ďakujem pekne. Ja sa ponáhľam, tak idem."
"Dobre papa," pozdravím ju a zatvorím dvere. V izbe ma čaká už oblečený Lukáš.
"Prepáč nechcela som to pokaziť."
"To nič, aspoň môžme začať od znova."
"Nie, nie bála by som sa, že nám sem niekto pride."
"Však môžem zamknúť dvere."
"Nie, nie aj tak by som mala obavy."
"Ale no tak, neboj sa. Bude zvrúšo," jeho ruky začnú blúdiť po mojich bokoch a skobčia na zadku. Odtiakne si moje rifle, neskôr aj nohavičky. Odtiahnem sa od neho.
"Nie Lukáš, naozaj nie."
"No dobre tak ja idem."
"No dobre papa a prepáč," milo sa ospravedním.
"Veď nevadí, no čo už. Tak ja idem papa."
"Pa," zakývam mu na rozlúčku.

Ďalšia časť je tu. Prepáčte, je to trocha neskôr, ale dúfam, že som vás neodradila.