Hľadanie života

kapitola 2

Rišo, ten je borec, s ním sa poznám dlhšiu dobu, a one je ozaj človek na zábavu, a takú situáciu nám spríjemní, nehovorím že nie je dobrý agent. Potom tu je Šimon a Samo, s nimi som chodil na základku. Oni sú tiež v pohode, a hlavne sú najlepší na falšovanie dokladov a niečoho takého. Tak aspoň niečo ma potešilo. Potom nám dal starosta 2 hodiny čas na vyloženie si vecí, a potom sme mali už ísť sa pripraviť na to, že ideme von. Prišiel som k Nine a povedal, že za dve hodiny odchádzame, ale že sa nemusí báť, že sa vrátime. V miestnostiach, v ktorých sme boli ubytovaný, bola celkom tma, ale bolo tam celkom spokojne. Boli tu celkom dobré jedlá, niekedy aj studené, ale to sme prežili. Prešli dve hodiny. Museli sme ísť. Všetci sme sa rozlúčili s našimi rodinami a išli sme. Keď sme vychádzali, tak sme každý dostali jeden špeciálny granát, a ten bol na to, že keď už budeme umierať, tak aspoň sa pokúsime spáchať čo najväčšie škody. Vyrazili sme. Krajina bola zničená, nikde známky života, nič, len samá spúšť. Priznám sa, bál som sa, ale keď som niečo sľuboval mojej žene, tak to aj dodržím. Bol som kapitánom tímu, aj keď neviem prečo, lebo boli tu aj lepší ľudia než ja. Našli sme kopu mŕtvol, aj zvyšky tiel, ktoré ležali sem-tam pohodené. Bola to katastrofa sa na to pozerať, videl som veľa mŕtvol ale toto bolo aj na mňa veľa.