Nečakali sme to. Bolo šesť hodín ráno a my sme už museli ísť. Nechcel som sa pozerať na tú mŕtvu krajinu. Ešte horšie bolo to ticho, možno si myslíte, že ticho je krásne, že je pokoj,..., ale nie je to tak, toto je úplne ticho, žiadny zvuk, nič. Prešli sme asi polovicu mesta, a našli sme nejaké konzervy, a nejakú vodu. Denis sa poranil na jednej zničenej rúre od pouličnej lampy. Ošetrili sme ho a povedal, že môžme pokračovať. Bolo asi sedem hodín večer a mali sme už ísť domov, ale ešte sme sa rozhodli, že pôjdeme do základky, do ktorej sme chodili so Samom a Šimonom. Išli sme práve do nej, pretože sme ju poznali. Vošli sme do vestibulu cez rozbité okná. Prechádzali sme sa po triedach a hľadali sme nejaké zabudnuté desiaty. Už trebalo ísť, a tak sme sa rozhodli, že pôjdeme ešte do jednej triedy a ideme. Vošli sme do triedy a našli sme tam päť ľudí, ktorý boli pritúlený k sebe. Neboli to žiaci ani učitelia, ale nejaký ľudia z okolia, ktorý sa stihli skryť aspoň do školy. Hneď sme ich skontrovali, že či sú v poriadku. Hneď potom sme ich zobrali na ruky a išli s nimi do krytu. Jeden z nich krvácal, a tak sme sa snažili aspoň behať. Bolo deväť hodí, a my sme akurát došli do krytu. Tých piatich ľudí sme hneď poslali na lôžka, aby ich už ošetrili. Deň potom sme zistili, že jeden z nich je bývalý zdravotný lekár, ktorý bol na vojenskom výcviku.
YOU ARE READING
Hľadanie života
Science FictionBol krásny deň, slnko svietilo, sem-tam mraky na oblohe, bol som vonku na záhrade. Čítal som si knihu, anatómia klamstva, bol som asi tak v polovici knihy. Dočítal som 230-tu stranu, a potom sa položil knihu na deku, a ležal na deke. Vedľa mňa bol m...
