Ráno som vstal asi o 9-tej, kedže sme mali deň voľna. Nevedel som ani aký deň práve bol. V tom chaose, v tom strese nevedel nikto aký je čas, a podľa krajiny sa to nedalo zistiť, kedže bola obloha stále zamračená. vrátil som sa naspäť do izby k Nine ktorá už bola hore. Dali sme sa do reči, stále som myslel na to, čo mi povedal generál. Ale keď som sa pozrel do očí Niny, tak som to proste nemohol povedať. Jej oči boli rozžiarené len takým malým svetlom vo veľkej tme. A to svetlo som nemohol zhasnúť. Potom sme sa túlili, a ja som zo seba šaša aby som ju rozosmial. Keď vtom bolo počuť veľký rachot. všetko sa otriaslo. išiel som hneď s Ninou ku generálovi. Keď som prišiel povedal mi generál aby som prišiel za ním sam. Objal som Ninu a išiel som. Zatvoril som dvere a videl som smútok v generálových očiach. Ten mi povedal, že začali bombardovať celú východnú časť Slovenska. Ale že je asi 20 percentná pravdepodobnosť, že nás trafia. Bol som z toho v šoku. Asi každú minútu padla nejaká bomba. Zobral som so sebou Ninu a išli sme do našej izby, kde som ju pevne obíjmal. Po asi hodine to prestalo a našťastie nás nikto nezasiahol. Bol som rád, že nás nikto nezasiahol. Bol už večer a tak som išiel s Ninou spať. V noci som zrazu počul veľký výbuch. Počul ho asi celý kryt. Utekal som za generálom a ten mi povedal, že sme boli zasiahnutý. Povedal mi, že to budeme musieť opraviť, ale že mám sa ísť teraz vyspať poriadne, pretože ma čaká ťažký deň.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Hľadanie života
Научная фантастикаBol krásny deň, slnko svietilo, sem-tam mraky na oblohe, bol som vonku na záhrade. Čítal som si knihu, anatómia klamstva, bol som asi tak v polovici knihy. Dočítal som 230-tu stranu, a potom sa položil knihu na deku, a ležal na deke. Vedľa mňa bol m...
