Keď som išiel dole, tak som sa pozrel na môj domov, a tam bol celý dom zničený a zrovnaný so zemou. Bol to hrozný pocit vedieť, že nemáte domov a že žijete len v kryte. Zliezol som dole. Povedal som našim, čo som videl a dohodli sme sa že pôjdeme pozrieť to miesto. Bolo síce sedem hodín a mali sme prísť do krytu o ôsmej, ale keď sme sa už dohodli tak sme tam išli. Prechádzali sme cez to mesto, cez tú hrôzu, cez tú tmavú krajinu... Došli sme tam, bolo asi trištvrte na osem. Bol to veľký, sivý dom, mal asi dve poschodia. Dvaja z nás mali ostať a kryť dvere, zvyšok išiel hore. Vošli sme do vnútra, cez rozbité dvere, vo vnútri bolo niekoľko stolov a stoličiek, a recepcia, bol to zrejme nejaký penzión. Išli sme za radom, izba po izbe. V pár izbách sme našli nejaké keksy, a niekoľko fliaš vody. Keď vtom sme zrazu započuli krik. Bola to nejaká žena, a kričala o pomoc. Našli sme ju, ale mala nohu zaseknutú pod sapdnutým radiátorom. Ale keď sme zasvietili svetlo, tak už bolo neskoro. Tá žena bola nakazená rádioaktivitou, mala vyschnutú kožu, vypadané vlasy a hrozne kašľala. Niečo som mihlo za nami. Všetci sme sa otočili, keď vtom na nás vybehol zmutovaný nemecký vlčiak. Kusol Erika do stehna, išiel už po Denisovi, ale už sme do psa stihli trafiť, a tak teda len dopadol a kýval s nohou - nervy.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Hľadanie života
Научная фантастикаBol krásny deň, slnko svietilo, sem-tam mraky na oblohe, bol som vonku na záhrade. Čítal som si knihu, anatómia klamstva, bol som asi tak v polovici knihy. Dočítal som 230-tu stranu, a potom sa položil knihu na deku, a ležal na deke. Vedľa mňa bol m...
