Dvojičky

♦ 5 ♦

 Dúfala som zle. 

Elena sa so mnou nerozprávala. Veď čo som čakala? Že po tom výstupe ku mne naklusá s úsmevom? 

Ešte chvíľu som sa snažila ignorovať hlasné trieskanie šuplíkmi v izbe. ,,Môžeš prestať trieskať dverami? Snažím sa spať." zamumlem spod prikrývky. 

Neodpovedala. A takto sa to nieslo celý deň.

,,Čo sa včera stalo, že sa spolu nerozprávate?" opýtala sa Jenna pri obede. Už aj jej to liezlo na nervy. 

,,To ona sa so mnou nerozpráva." opravím ju. Elena len prevráti očami. 

Večer sa znova chystala von so Stefanom. Nič mi nepovedala. Iba odišla. Odzdravila sa iba Jenne. 

,,Tak.", otočí sa ku mne Jenna na gauči a vypne televízor. ,,A teraz mi povedz čo sa stalo." 

,,Nič." pokrútim hlavou a postavím sa, že odídem. 

,,Sadni si." prikáže mi. Vzdychnem si a opäť si sadnem. 

,,Takto dlho ste sa spolu nerozprávali od... Vlastne nikdy. Čo sa stalo?" 

,,Je to zložité." posledný krát sa z toho snažím vykrútiť. 

,,Som dosť chápavá." A neodbytná, pomyslím si v duchu. 

,,Jenna, myslíš si, že som zlá?" otočím sa ku nej. To ju trochu zaskočí. 

,,Emma, nikto nemôže byť zlý. Nie si zlá. Si len veľmi tvrdohlavá a výbušná... To je všetko." Pokrčí plecami. ,,Kto ti povedal, že si zlá? Elena?" zvihne obočie. 

Prikývnem. Chcela niečo povedať, ale predbehla som ju. ,,Bolo to zaslúžené. Chovala som sa zle."

,,Nerozumiem." zamračí sa. A že chápavá. 

,,Včera som išla na hodinu s Idi... so Stefanovým bratom. A povedal mi niečo čo ma nahnevalo. A tak som bola z toho mimo celý deň. Večer, potom keď odišla Elena, mi písala Caroline či neprídem. Vraj, aby som sa trochu odreagovala od toho čo sa stalo, zrejme jej to povedala Elena.", na chvíľu som sa odmlčala. ,,Keď som prišla, boli tam všetci.  A aj on. Prečo ma potom volala? Keď vedela čo sa stalo? Keď vedela, že ho neznášam? Jednoducho som vybuchla a mala som hlúpe reči. A potom mi Elena povedala, že som zlá. Odišla som." keď som dokončila, nastalo krátke ticho. 

,,Poviem to takto. Obe máte právo sa hnevať. Ale je hlúpe, aby ste sa hnevali jedna na druhú. Ona má právo byť nahnevaná, že si sa tak správala pred jej novým objektom a jeho bratom. A ty máš právo sa hnevať na Caroline  a Elenu, že jej dovolila ťa zavolať." skonštatovala. Presne!

,,Ale ste sestry. Musíte si odpúšťať. Porozprávam sa aj s ňou. Zajtra tu už nechcem tichú domácnosť!" skončí s rodičovským kázaním. 

Iba prikývnem a vybehnem do svojej izby.

Začala som si písať domáce úlohy na pondelok, keď zrazu zazvonil zvonček. 

,,Emma? Si hore?" zakričí Jenna zo schodov. 

,,Áno?" vybehnem na chodbu. 

Skoro do mňa vrazí. ,,Je tu! No, ako ti to...Je tu ten druhý brat." vykokce sa napokon. 

,,Pošli ho preč. Dnes nemám náladu na blbcov." rýchlo poviem, aj keď ma to úprimne prekvapí. 

,,Povedal, že na tom trvá." 

,,Ešte si aj určuje pravidlá?" zdvihnem nahnevane obočie a zbehnem dolu schodmi. 

,,Veď počkaj." Otvorím dvere. 

,,Ahoj." koketne sa opieral o zárubňu so svojim nemiznúcim úsmevom na perách. 

,,Čo chceš?" opýtam sa na rovinu. 

,,Teba." odpovie a žmurkne. 

,,Nemám záujem." pokrútim hlavou a začnem zatvárať dvere. 

,,Počkaj!", zastaví ma. ,,Prepáč. Rád žartujem." znova otvorím dvere dokorán. 

,,Chcem vedieť, čím som si ťa tak znepriatelil?" zdvihne obočie. Snažila som sa, aby mi nepadla sánka a aby som mu hneď na mieste jednu nevrazila. 

,,Hmm... Porozmýšľam." začala som akože uvažovať. ,,Nevieš ako sa volá ten chalan čo má vedľa mňa skrinku? Musel si si ho všimnúť, keď si po mne pokukoval..." začala som hrať jeho hru. 

,,Za to sa ospravedlňujem." Úškrn mu z tváre zmizne. Úprimne sa mi pozrie do očí. ,,Väčšinou to na baby funguje. Vieš, je to môj pôsob ako ich nalákať. Myslel som si, že to zaberie aj na teba, ale bola to chyba. Ty si iná." znova sa mi na perách objaví úsmev. 

Na chvíľu stratím reč. Čo to hovoril?

,,Tak čo? Odpustíš mi?" opýta sa po chvíľke ticha. 

,,To sa ešte uvidí." poviem už milšie a vážne mu zabuchnem dvere pred nosom. Sama pre seba sa uškrniem. 

,,Čo ti povedal?" opýtala sa Jenna zo schodov. 

,,Ale nič." zamumlem.

,,Tak prečo sa uškŕňaš?" opýta sa pobavene. Na to nebudem odpovedať.   

***