Dvojičky

♦ 10 ♦

Po obede nás znovu oslovil tréner.

 ,,Takže ľudia, dnešný program spočíva v tom, že do siedmej môžete byť v areáli kempu. V herni, čo je budova hneď vedľa tejto alebo môžete byť vo svojich chatkách. O siedmej je večera a hneď na to sa presunieme do táboriska. To je to veľké ohnisko, ktoré ste si už určite všetci všimli. Večierka je o deviatej." Keď dokončil jedálňou sa ozval šum. 

,,Večierka o deviatej? A čo mám päť rokov?" zamumlem Elene. Súhlasne sa zasmiala. 

Tak ako sa dalo čakať väčšina ľudí išla samozrejme do herne. Kým sa tam stihla dostať naša partia, všetko bolo obsadené. 

Tak sme sa rozhodli zájsť niekam von. Prechádzali sme sa hore – dolu pomedzi chatky, každí sa s každým rozprával. Dokonca aj Damon povedal niečo normálne. Nebolo to stále len o úsmevoch. 

Ani sme sa nenazdali bolo trištvrte na sedem. 

,,Musíme sa ísť prezliecť ak ideme sedieť pri tom ohni... Večer už býva chladno." vysvetlím. Už teraz mi bola zima. A to ešte svietilo slnko. 

Baby som mnou súhlasili a tak sme sa rozlúčili s chalanmi, že sa uvidíme v jedálni. Všetky sme sa išli prezliecť do teplejšieho oblečenia. Znova som si obliekla bundu čo ráno a konečne sme vybehli z chatky. 

Večera bola výborná, dobre mi padla. Už som začínala byť naozaj hladná. 

,,Takže vážení! Ak ste dojedli čaká nás vatra." ozve sa tréner po večeri. 

,,Zrýchlite, nechcem mať najhoršie miesto. Nech to nedopadne ako po obede s tou herňou." zamumlem.

 Všetci prikývnu a začnú sa náhliť so mnou. Ku pripravenej vatre sme už všetci v húfe utekali. Našťastie sme boli dosť rýchli a chytili si naozaj výborné miesta. Po mojej ľavici sedel Damon a po mojej pravici Elena so Stefanom.

 Oheň príjemne hrial a na oblohe sa pomaly, ale isto začínali objavovať hviezdy.

,,Povedz niečo." zašepká mi Damon do ucha.

,,A čo?" opýtam sa. Nič mi nenapadalo. 

,,Tak kam chceš ísť na tú výšku?" nahodí zrazu so psím pohľadom. To ma trochu obmäkčí.

Začala som mu rozprávať o svojich plánoch do budúcnosti. O tom ako chcem študovať právo a byť právničkou. To ho dosť zaujalo. Úplne seriózne sa so mnou rozprával. 

Náš rozhovor stopol tréner. Pretože nám začal rozprávať strašidelný príbeh o lese v ktorom je kemp. 

Keďže neznášam strašidelné príbehy snažila som sa ho nepočúvať, ale jednoducho to nešlo. Hovoril príbehy o tvoroch pijúcich krv. 

,,Takže predsa tu je nejaká krv cicajúca háveď." zašepkala som Elene do ucha, aby som trochu odľahčila situáciu. 

Začali sme sa ticho chichotať, za čo som si vyslúžila trénerov pohľad. Asi to počul aj Damon so Stefanom pretože si vymenili pohľady a smiali sa s nami.

Tréner pokračoval ďalej v rozprávaní. Samozrejme som ničomu neverila, ale viete ako to chodí... Bojíte sa tak či tak. 

,,Tak mládež. Všetci do chát. Teším sa na rannú rozcvičku." ukončí napokon tréner. Bolo presne pol deviatej. 

,,A upozorňujem vás, že ak nebudete mať o deviatej zhasnuté. Neminie vás trest!" dodá a ako prvý vstane od ohňa.

S povzdychnutím som sa postavila aj ja. Chalani sa ponúkli, že nás odprevadia ku chatke. Popriali sme si dobrú noc a vošli do vnútra. 

,,Keďže je tu len jedna naozaj malinká sprcha, nemíňajte veľa vody, prosím." poviem ticho. 

Našťastie sa medzi poslednými sprchovala Bonnie a nie ja. Že jej tiekla studená voda sme zistili z výrazu jej tváre. 

,,Zajtra sa sprchujem prvá ja." povie namosúrene. 

Všetky sme si poľahali do postelí, samozrejme ešte predtým, ako sme všetko znova dôkladne skontrolovali.

Konečne sme vypli svetlo a snažili sa spať. Našťastie sa mi to podarilo hneď o niekoľko minút.