Dvojičky

♦ 9 ♦

Vycítila som na pokožke Damonov pohľad. Neotočila som sa však ku nemu. 

Neviem prečo ma tak rozčuľuje a zároveň fascinuje. Pri ňom sa cítim vždy nesvoja, akoby niečo vyžaroval. Mala som pocit, že si musím dávať väčší pozor a byť ostražitá. 

Aj keď som sa snažila nevšímať si ho, nejaká časť zo mňa dávala pozor vždy keď urobil nejaký pohyb. Bol ako predátor, ktorý sa hral so svojou korisťou...skôr či neskôr ju aj zabije. 

Zavrela som oči. Som paranoidná. 

Začala som sa radšej sústrediť na slová v piesňach. To ma vždy upokojilo. Cestovali sme už asi pol hodinu. Neznášam cestovanie. 

Počúvala som hudbu a pomedzi to prežúvala gumené medvedíky. Vždy som pritom vycítila Damonov pohľad. 

O niekoľko nekonečných minút ma prestalo baviť aj počúvanie hudby. Vytiahla som si z uší slúchadká a vložila si ich späť do batoha. Nedávno otvorený balíček cukríkov mi už došiel. Skľúčene som sa pozrela na prázdny obal. 

,,Nervózna a nevydrží dlho pri jednej činnosti. Rýchlosťou svetla zje balík gumených cukríkov..." začujem Damonov hlas. 

,,Čože?" otočím sa ku nemu. 

,,Nič. Len si robím zoznam." vysvetlí. 

,,Ehm... Zoznam?" nerozumiem.

,,Zoznam tvojich vlastností. Už ich mám celkom dosť. Väčšina je negatívna." zamračí sa ale viem, že sa tím len snaží skryť pobavenie.

,,Hej! Nerob si o mne zoznam! Nie som... vec." 

,,Vážne? Ty ma voláš Idiot a ja nemôžem mať zoznam?" zdvihne obočie a trochu sa ku mne natočí telom. 

,,Volám ťa Idiot, lebo si to zaslúžiš. A nie... nemôžeš mať zoznam!" zložím si ruky na hrudi. 

,,Panovačná, drzá, večne urážajúca..." znova začal vymenovávať. 

Pacnem ho rukou po pleci na čo sa rozosmeje ako medveď na celý autobus.

,,Tieto vlastnosti používam iba v prítomnosti idiotov." ohradím sa s úsmevom. ,,Inak som mierumilovný človek." dodám. Na čo sa znova zasmeje.

,,Tak potom si aj ja začnem robiť zoznam." navrhnem. 

,,Ale, tak to by si tam toho nemala veľa! Možno iba niečo ako... Krásny, sexy, prítulný." na tvári sa mu usalašil malý úsmev. 

,,Alebo... tajnostkársky, ignorantský, arogantný. Mám pokračovať?" schuti sa usmejem. 

,,Môj zoznam bol lepší." skonštatuje po krátkom zamyslení sa. Pokrútim hlavou. 

Konečne sme sa dostávali do kempu. Zistila som to hneď ako Caroline vykríkla. ,,Už sme tu!" 

Načo sa zrazu všetky hlavy vytočili do okien. Aj tá moja. Damona to asi nezaujímalo, alebo sa mu nechcelo pootočiť hlavou mierne doprava, pomyslím si pobavene.

  ,,Emma." začujem za sebou Elenin hlas. 

,,Vraj sú tam poschodové postele." začne, a trochu pobavene zrazu stíchne.

,,Spím hore." vyhŕkneme obe naraz. 

,,Elena..." zamravčím. 

,,A že ja sa správam ako mača." začujem Damonov hlas. Pacnem ho po pleci, ale ďalej mu nevenujem pozornosť. Potrebujeme si niečo vyriešiť s Elenou. 

,,Ja som staršia." ohradím sa. 

,,O tri minúty... Ja som to navrhla prvá." zloží si ruky na hrudi. Neustúpi. 

,,Ja by som ťa nechal hore. Stačí len povedať." povedal zrazu Damon. Bola som si istá, že to bol dvojzmysel. Prevrátila som očami. 

Autobus konečne zastavil, a všetci sme sa postupne hrnuli von. Obliekla som si späť bundu a vyložila na chrbát čierny ruksak. Kým som vyšla von, Damon mi už vyzdvihol kufor. 

,,Vďaka." Aspoň, že si gentleman, pomyslím si. 

Postavila som sa ku Elene, Caroline a Bonnie. Rozhodli sme sa mať spoločnú chatku. 

Takže hneď ako sa tréner opýtal ako sa chceme ubytovať do chát, Caroline začala diktovať naše mená. Tréner nám dal kľúč s číslom 11. Spokojne sme sa išli ubytovať. 

Elena si hneď vykladala veci na hornú posteľ. Nič som na to nepovedala. 

Milo ma prekvapilo, že tu bolo čisto, ale aj tak som si radšej prestrela vlastnú deku a pod hlavu vlastný vankúš. Istota je istota. 

Keď sme si povybaľovali všetky veci napadlo ma skontrolovať, všetky zákutia, či tu nie sú pavúky. 

A tak sme všetky štyri svietili baterkami do každého tmavého rohu v miestnosti menšej ako 2x4 metra.

,,Dobre, takže žiadne kliešte, žiadne pavúky, žiadna krv cicajúca háveď." skonštatovala som. 

,,Hlavne treba zatvárať okná a dvere, ale na chvíľu môžem vyvetrať však? Je tu smrad." popoťahuje Caroline nosom. Otvorila dvere a začala nimi mávať, aby do vnútra pustila čerstvý vzduch. 

,,Musíme skontrolovať aj okolie chaty. Čo ak sem vojde nejaký had?" navrhla zrazu od dverí s vyvalenými očami. 

Zvyšok obyvateľov si nahlas vzdychol. A spoločne sme vypochodovali von. Začali sem obzerať zem a strechu. Kráčali sme za sebou ako také kačiatka. 

Keď sme chatu celú obišli dookola, vyrušili nás bratia Salvatorovci. 

Damon si nahlas odkašľal, načo sme sa všetky štyri vystreli. ,,Môžem sa opýtať, ja nevzdelaný muž, čo to robíte?" zdvihne obočie s potláčaným smiechom. 

,,Kontrolujeme chatu z vnútra aj z vonka. Kvôli hávedi." vysvetlím. 

,,Rada poúča..." doplní do svojho mysleného zoznamu. 

,,Rád všetko komentuje." poviem zrazu. 

,,Nemyslím." Pokrúti hlavou. 

,,Vždy musí mať posledné slovo." Bingo. Zasmejem sa a vojdem späť do chaty. 

Caroline a Bonnie ma nasledujú tak isto so smiechom. Elena ostane vonku so Stefanom. 

Po krátkom zabývaní sa, nám prídu búchať na dvere, že máme ísť na obed. Tak sme sa vytiahli z postelí a prešli do veľkej budovy neďaleko chatiek. 

Vyzeralo to tam skoro ako v školskej jedálni, až na to, že železné stoly a stoličky vystriedali drevené. Za jeden stôl sa zmestilo až osem ľudí. Tak sme si sadli s Tylerom, Mattom, Stefanom a Damonom.

 Nanešťastie, si môj večne si ma doberajúci spolužiak, sadol oproti mňa a usmieval sa.