Dvojičky

♦ 4 ♦

 Vyšla som na verandu a sadla si zabalená v deke na hojdačku. Elena pred dvoma hodinami odišla na rande. Už sa teším, ako mi bude všetko referovať. Ja som bola ešte stále vytočená. 

,,Nedáš si čaj?" opýta sa Jenna medzi dverami. Iba pokrútim hlavou a posnažím sa na ňu usmiať. Nijako to nekomentovala. Radšej. 

Zapípa mi mobil. Caroline.

NEJDES VON?

NEMAM NALADU! Odpíšem jej rýchlo. Znova mi príde správa. 

HEJ POCULA SOM TO S TYM BLBCOM... POD PROSIM! 

Začnem jej odpisovať, že nejdem, ale nakoniec esemesku zmažem. Postavím sa z hojdačky a prebehnem do izby. Rýchlo sa prezlečiem do pohodlných svetlých riflí a čierneho topu bez ramienok. Vlasy si niekoľko krát prebehnem kefou a trochu si namaľujem mihalnice. Obujem si svoje vychodené čierne členkové topánky. 

,,Jenna?!" zakričím už na schodoch. 

,,Áno?" odkričí mi z kuchyne blížiac sa do chodby. 

,,Idem von s Caroline." poznamenám a zvesím čiernu koženú bundu z vešiaka. Rýchlo si ju oblečiem a ešte posledný krát pozriem do zrkadla. 

,,Dobre. A neopi sa." Ukáže na mňa prstom. 

,,Hej! To nie je fér! Elene povieš vždy iba. Zabav sa." poviem namosúrene a snažím sa napodobiť jej hlas. Ticho sa zasmeje. 

,,Obe dobre vieme, že Elene to vravieť nemusím." Žmurkne na mňa. Prevrátim očami a zakývam jej na rozlúčku.

Ďalšia vec, ktorú máme s Elenou rozdielnu. 

Vytiahnem mobil a začnem písať ďalšiu esemesku. 

KDE SI?

V GRILE. Odpíše mi. 

Ani som sa nemusela pýtať. Kde inde by mohla byť. Všetci sú vždy v Grile. Sama pre seba sa usmejem.

O pár minút neskôr už vchádzam do Grilu. Dnes tu bolo opäť rušno. Piatok je piatok.

Očami prebehnem po všetkých tvárach. Zbadám Caroline kývajúc mi od biliardového stola. Prejdem rovno ku nej. A až teraz si všimnem Elenu, Stefana, Bonnie a toho IDIOTA. 

Premôžem chuť otočiť sa a ísť domov a vystrúham úsmev.  ,,Ahojte." pozdravím ich. 

,,Ahoj. Myslela som, že dnes nemáš náladu na zábavu." poznamená Bonnie. Elena a Caroline na ňu vrhnú vyčítavý pohľad. Neodpoviem. 

,,Ahoj, ja som Stefan." povie zrazu Stefan a podá mi ruku ponad biliardový stôl. Asi sa pokúsil preťať to trápne ticho. 

,,Emma. Teší ma." usmejem sa. Všimnem si, že jeho ruka je dosť chladná. Pritom tu bolo príjemné teplo. Nijako som to však nekomentovala. 

,,Môjho brata už tuším poznáš." ukáže na vyškereného Idiota (inak ho už totiž nevolám) vedľa seba. Neušlo mi, že si ma premeriaval pohľadom odkedy som vošla. A bol nehorázne sexy. 

,,Bohužiaľ áno." nedokázala som v sebe udržať.

Nastalo ďalšie trápne ticho. Robila som, že si nevšímam Stefanov úsmev, ktorý sa snažil zakryť, Elenin prekvapený výraz, Bonniine zdvihnuté obočie, Carolineinu padnutú sánku A na Idiota som sa radšej ani nepozrela. 

,,Elena." milo sa usmejem, ,,Nemalo byť toto náhodou rande? Vo dvojici?" Ukázala som pritom na ňu a Stefana. 

,,Hej, malo. Aj je.. .Ale nejako sme si chceli zahrať biliard. A ostatní sa tu zjavili." habkala. 

Hodila som po nej hraný, chápavý a prikyvujúci pohľad. Trochu afektovane som pozrela na svoju ľavú ruku, ako na hodinky. 

,,Á, to je mi ale hodín. Niekto to volá čas duchov, ale čas na alkohol znie výstižnejšie. Nie?" usmejem sa a zvrtnem sa ku baru. Dnes robil Matt. 

,,Ahoj Emma. Si nahnevaná čo? Ja to vyriešim." usmeje sa a naleje mi za štamprlík ohnivej Whisky. Kopnem ju do seba akoby nič a trochu sa strasiem. 

,,Daj pozor. Elena sa blíži." zamumle ponad pult a rýchlo vezme prázdny štamprlík. Vďačne sa naňho usmejem a otočím sa ku svojej vytočenej sestre. 

,,Čo to malo akože byť? Damo..." začala ale rýchlo som ju stopla. 

,,Od dnešného dňa ho volám iba Blbec, Pako alebo Idiot. Vyber si." 

,,Vieš ako detinsky to znie?" zdvihne obočie. 

,,Elena. Prečo si dovolila Caroline nech ma zavolá, keď vieš, že s ním nechcem byť?" poviem vyčítavo. 

,,Ja som ani nevedela, že ťa volá. Bavila sa chvíľu s Damonom a potom len zrazu povedala, že prídeš. Neviem prečo si taká zlá." rozhodila rukami. 

,,Vráť sa ku Stefanovi. A tým ostatným. Ja odchádzam." poviem unavene a začnem sa dvíhať od baru. Nič nepovedala. 

Keď som vybehla von zadívala som sa na nočnú oblohu a nadýchla sa studeného vzduchu. 

Hej uznávam bolo to detinské... A trápne. Ale rozčuľovala ma už len jeho prítomnosť. 

A Caroline je sprostá. Skončila som s ňou. 

Musím si vymedziť hranice. Nesmiem tak dávať najavo svoje rozčarovanie. Pretože keď hnev pominie. Ostane iba pocit trápnosti. Ako teraz. Nemala som tam nikdy chodiť. Ja trúba. 

Zamyslene som sa vrátila späť domov a čo najrýchlejšie sa umyla a ľahla si spať. Zajtra už bude lepšie.

 Aspoň dúfam.

***