Z pohľadu Any
"Lili prosím ťa kde si?" Zvierala som v ruke mobil a snažila sa zachytiť aspoň nejaké slovo. Cez hluk, ktorý tu vládol to, ale nešlo tak ľahko.
"Prepáč, ale zdržali sme sa. Neďaleko je tu niekde koncert a cesty sú úplne plné."
"Fajn, tak ťa tu čakám!" Skríkla som aby ma počula a zložila. Bola som vonku a vyzeralo to tu ako v džungli. Netuším prečo sa práve dnes všetci rozhodli ísť na party.
"Ahoj kočka." Otočila som sa a uvidela chlapa. O trochu nižší, tučnejší a vcelku nechutný. Taký ten typ, ktorý sa ožerie už ráno a tiahne to až do noci.
"Prepáč, ale nemám čas." Zatvárila som sa akoby som išla každú chvíľu zvracať a obišla ho. "No taak." Chytil ma za ruku a pevne ju stisol. "Daj mi pokoj." Tak teraz mi bolo už naozaj zle. A to som nevypila ešte ani mililiter alkoholu.
"Takže dievčatko sa vzpiera." Zo smiechu prešiel ku kašľu. "Daj zo mňa tie ruky preč, dedo." Vytrhla som si ruku z jeho zovretia a druhou rukou si ju pošúchala. Dosť to bolelo. "Ja ti ukážem aký som ja dedo." Chlípne sa na mňa pozrel. Obidvaja sme vedeli kam tým mieri. No ak si myslel, že s ním niekam pôjdem bol na omyle.
Chytil ma za ruku, no tentokrát omnoho pevnejšie a niekam ťahal. Proti jeho najmenej 100 kilám som sa ja na týchto podpätkoch moc brániť nemohla. "Pusť ma!" Začala mnou prebiehať vlna paniky. "Myslím, že dáma povedala nie." Ozvalo sa za mnou.
Otočila som sa. "Christian?"
"Daj si odchod chlapče, štetka je moja, nájdi si inú." Videla som na Chrisovi, že sa len tak tak drží. Popravde nečakala som práve jeho, ale bolo mi jedno kto to je.
"Prosím?" Jeho ruka sa zatínala v päsť. "Počul si."
"Tak fajn." Postavila som sa pred Christiana. "Ďakujem, ale toto už zvládnem sama." Otočila som sa k tomu nechutnému, nadržanému a zvrhlému prasaťu. Kopla som ho medzi nohy a hrdo sa otočila naspäť ku Chrisovi, ktorý mal na tvári výraz bolesti. "Ty štetka!" Kričal za mnou.
"Si okej?" Zastavili sme. "Jasné len." Pozrela som sa na ruku. Chytil mi ju a opatrne prezrel. "Nevezmem ťa k lekárovi?" Zasmiala som sa, bolo to vlastne zlaté. "Nie, ďakujem, no bude tam asi modrina." Pozrela som sa na ruku, ktorá ešte stále zotrvala v tej jeho. Jeho prsty mi jemne prechádzali po boľavom mieste. "Som okej naozaj." Uistila som ho úsmevom a pozrela sa mu do oči.
"Ana?!" Obidvaja sme sa otočili. Išla k nám Lili. "Idem nevhod?" Jej pohľad smeroval na naše ruky. "N-nie." Hneď sme sa pustili. "Tak ja už pôjdem chalani ma čakajú."
"Ahoj a ďakujem." Ešte raz som sa mu poďakovala. Predsa keby tam neprišiel bohvie čo by sa stalo. "Tak ahojte."
"Ahoj." Vôbec som nechcela aby odchádzal, pretože Lili dokáže byť poriadne neodbytná a to som videla už na jej pohľade. "Čo sa stalo?" Rozžiarili sa jej oči a všetko chcela počuť do detailu. "Nič len sme kecali a ty meškáš, tak poď už." Zasmiala som sa a potlačila ju dovnútra. Ach bože toto bude večer.
Chcela by som sa ospravedlniť za tú dlhú dobu, čo som bola neaktívna :) už sa budem snažiť byť čo najaktívnejšia :)
Ďakujem za vote a komenty :)
