"Ahoj kráska." Započula som chripotajúci hlas pri mne. Bol mi tak povedomý.
Zdvihla som zrak a pochopila.
"Myslím, že mi niečo dlhuješ." Zasmial sa a perverzne na mňa pozrel.
"Ja si to nemyslím." Pobavene som si potiahla z cigarety a vyfúkla dym.
"Srandičky ťa prejdú, keď s tebou skončím."
Asi mám na neho "šťastie".
"Pozri dedo ja netuším čo robíš práve tu, ale kluby dôchodcov sú už asi plné, tak si zarob na nejaký podnájom a mňa neotravuj." Zavrčala som. Bolo mi z neho zle ešte viac ako predtým.
"Tak toto si prehnala, však si to aj odpracuješ." Pevne ma chytil za ruky a tým mi zhodil cigaretu. Následne ju zašlapil a potiahol ma k sebe.
"Chceš byť tam dole ešte viac nefunkčný? Ak to vôbec ide?"
"Tentokrát nie a urobíme to hneď." Zasmial sa a rozopol si opasok.
"Pokračuj." Tlačil ma dole.
Pokúšala som sa ho od seba odstrčiť, ale nešlo to bol silný možno ešte viac ako minule.
"Pusť ma!" Skríkla som, aj keď veľmi dobre vedela, že mi s tamtých opilcov nikto nepomôže.
"Drž hubu." Natiahol ruku, že mi dá facku, no v tom sa niekto ozval.
"Ja by som to nerobil." Bol to pokojný hlas a veľmi známy.
"Christian?" Rozžiarili sa mi oči.
"Čo sa do toho staráš, keď skončím môžeš si ju zobrať ty a obaja budeme spokojný." Zaškeril sa a podal to ako návrh.
Znechutene a so strachom som sa pozerala pred seba.
"Myslím, že minule ti bolo málo." Vyšiel na svetlo a tomu chlapovi okamžite zmizol úsmev z tváre.
"Zase ty, ty hajzel." Pustil ma a postavil sa k nemu čelom.
Christian nečakala a vrazil mu zopár do nosa. Chlap sa však tento raz bránil a ušlo sa pár aj Christianovi.
Keď mu vrazil poslednú chlap sa zvalil na zem a Christian prišiel ku mne.
"Si v poriadku?" Obzrel si ma.
"Skôr ty." Ukázala som na krv stekajúcu mu po pere.
"Ja som okej." Zasmial sa a pomohol mi dostať sa k jeho autu.
"Poď odveziem ťa domov."
Zasmiala som sa. "Doma by ma rodičia zabili." Povedala som trhane. Alkohol začal doliehať.
"Tak pôjdeme ku mne." Pomohol mi nastúpiť a potom nasadol aj on.
O chvíľu sme vystúpili. Ja som si vyzula štekle a odkráčala do jeho domu.
"Poď." Vyšiel po pár schodoch a otočil sa na mňa či ho ešte nasledujem. Išla som pomaly. Točila sa mi hlava.
"Počkaj." Pobavene sa na mňa pozrela a zobral ma na ruky.
Aj napriek toľkému alkoholu som si stále uvedomovala čo sa deje.
"Môžem sa osprchovať?"
"Iste, ale zvládneš to?" Neisto sa na mňa pozrel.
Prikývla som a aj s uterákom, ktorý mi podal a požičaným oblečením som vošla do kúpeľne.
Rozpustila som si vlasy a snažila sa rozopnúť šaty.
"Chris! Neboj som oblečená." Zasmiala som sa a on vošiel.
"Mohol by si?" Otočila som sa mu chrbtom a on pochopil.
