"Moja hlava." Zobudila som sa s príšernou bolesťou hlavy.
Horšie však bolo zistenie, že sa nenachádzam doma vo svojej posteli, ale pri Chrisovi?
Pomaly som sa postavila a obliekla. Zobrala som si topánky a potichu odišla.
Prehrabla som si vlasy a pridala do kroku.
Nedochádzalo mi čo sa stalo.
Doma som sa osprchovala prezliekla a sadla si na posteľ.
"Do riti!" Skríkla som a buchla do skrine.
"Do riti! Do riti! Do riti!"
Nakoniec som sa zvalila na posteľ a pozerala do stropu.
"Čo som to spravila?" Prevrátila som sa na brucho.
Najhoršie na tom bolo, že okrem hnevu som žiadne ľutovanie nepociťovala ani smútok.
Buchla som do vankúša a išla si dať nejakú tabletku.
Z pohľadu Chrisa
Ráno som sa zobudil sám. Chvíľu som musel premýšľať, či to nebol len sen, ale bol som si istý, že nebol.
No v prvom rade som sa musel spamätať.
Pohľad mi zablúdil k druhej strane postele. Ešte som cítil jej vôňu.
Nadvihol som prikrývku a pozrel sa dole.
Usmial som sa a zahryzol si do pery.
Naspäť som si ľahol a zavrel oči.
Z pohľadu Sarah
"Ana buď taká zlatá a zavolaj mi, ďakujem."
Hodila som mobil na posteľ a letela za ním.
"Prečo mi nedvíha? Je možné, že ešte dospáva. Ach!"
...(na druhý deň)...
"Ana! Ahoj." Objala som ju.
"A-ahoj." Bola trošku mimo, ale zo včerajška sa ani nečudujem. Vlastne ani neviem kedy sme došli domov.
"Prečo si mi včera nedvíhala mobil?"
"Ty si mi volala? Prepáč nebolo mi dobre."
"V pohode mne ešte nie je dobre ani teraz." Fakt netuším čo sme to popili.
"Tamto je Chris aj s nejakým fešákom." Usmiala som sa.
Žeby nejaký nový študent?
"Kde?" Otočila sa.
Všimol si nás a aj s tým chalanom išli k nám.
"J-ja už musím ísť, ahoj." V živote som nevidela Anu tak rýchlo kráčať.
"Ahoj čo je s Anou?"
"Nič, asi."
"Ah skoro som zabudol toto je Michael a toto je Sarah."
"Ahoj."
"Čawko." Usmial sa na mňa.
Páni ten chalan so mnou robí veci.
