Fremione (čo by sa stalo, keby bolo všetko inak?)

Kapitola 3

Fred

Keď som sa ráno zobudil Hermiona vedľa mňa už neležala. Asi šla na raňajky, napadlo mi. V našej izbe už nikto nebol, tak som usúdil, že bude už veľa hodín. Obliekol som sa a ako som vyšiel z izby zistil som, že všetci Chrabromilčania sú v klubovni. Hermionu, Harryho, Rona ani Ginny som medzi nimi nevidel. Pretlačil som sa cez masu mojich spolužiakov a vyšiel z klubovne na chodbu. Tá bola prekvapivo prázdna. Keď som pomaly zišiel do Veľkej siene videl som, že aj tá je skoro prázdna ale pri Chrabromilskom stole sedeli ešte piati ľudia a o niečom zanietene diskutovali. Všimol som si medzi sklonenými hlavami Hermionu ale aj kšticu modrých vlasov. Čo ten robí pri Chrabromilskom stole?! Je Slizolinčan a má sedieť úplne inde. Najviac ma však rozhádzalo to, ako blízko sedel pri Ginny a držal ju za ruku. Hermiona si ma všimla ako prvá a usmiala sa keď ma zbadala. Sadol som si vedľa nej a začal som pomaly jesť tekvicové koláčiky. "O čom sa rozprávate?" spýtal som sa ich s plnými ústami. Vymenili si zopár sprisahaneckých pohľadov a Jake mi potom váhavo povedal: "No my sme sa rozprávali o začiatku školského roka." "Ináč McGonagallová ti tu nechala rozvrh. Nebol si na raňajkách tak ho dala mne." povedal Ron a podával mi môj rozvrh. Niečo sa mi na tom všetkom nezdalo. "Neklam." povedal som mieriac tým na Jakea. On sa iba hlúpo zasmial a otrávene zagúľal očami. "Prečo by mal klamať, Fred?" nechápavo sa ma spýtal Harry. "Je to Slizolinčan. To k tomu proste patrí." povedal som s nechuťou v hlase. "No a čo, že je Slizolinčan." odvrkla mi Ginny. "No a čo?! Teraz sa tu na teba lepí ale potom mu dáš a nechá ťa." pobavene som povedal. "Mýliš sa." rozhodne povedal Jake. Videl som, že Ginny trochu vykoľajilo to, čo som povedal. "Takže už si mu dala." pobavene som doplnil. "Fred! Nesprávaj sa ako idiot a buran!" vyštekla po mne Hermiona. "Nechajte toho dohadovania a radšej si prečítajte Denného Proroka." vyhlásil Ron. Až teraz som si všimol ako starostlivo ho čítal. "Prečo, čo tam píšu?" spýtal sa Harry s obavou v hlase. "Vlkodlak Greyback znovu vyčíňa. Podľa najnovších informácií napadol asistenta ministra mágie, Percyho Weasleyho." prečítal nám Ron potichu. Zovrelo mi hrdlo. "Je v poriadku?" spýtali sme sa s Hermionou naraz. "To tu nie je napísané." smutne povedal Ron. "Áno, je v poriadku." vyhlásila Ginny a vymenila si s Jakeom veľavravný pohľad. "Však áno?" spýtala sa ho plačlivo keď nič nevravel. "Viem iba to, že je mimo ohrozenia života. Netuším však, či z neho bude vlkodlak." smutne povedal Jake. "Ako to, že o tom vieš viac?! Máš s tým niečo spoločné? Všetci Slizolinčania paktujú s Voldemortom!" postavil som sa a zdrapil som ho za golier habitu. "Tak vrav! Vieš o tom niečo?!" zdvihol som ho do výšky a zatriasol som ním. Schytil svoj prútik a zamrmlal nejaké zaklínadlo. Skôr ako som stihol niečo urobiť zasiahla moju ruku bolesť. Cítil som akoby ňou prechádzala elektrina. Rýchlo som ho pustil a zatriasol som rukou nech to prejde. "Nehýb s ňou," prikázal mi, keď sa zdvíhal zo zeme "bude to ešte horšie." Neposlúchol by som ho ale Hermiona ma chytila za ruku a zabránila mi aby som s ňou čo i len pohol. "Aký druh čiernej mágie si to na mňa použil ty hajzel?" vyštekol som naňho. Ten zmätok ustúpil ale v momente som bol pri ňom a sotil som ho. "Nebola to čierna mágia. Bolo to slabé kúzlo na obranu a nestrkaj do mňa!" zamračil sa. Vytiahol som prútik ale Ginny bola veľmi rýchla a skočila pred neho aby mi zabránila ho napadnúť. "Fred, nerob to. Si už ako Malfoy." povedal mi vyčítavo Ron. Nemohol som tomu uveriť. "Nevrav takto Ron. Je to pochopiteľné. Proste mi neverí." obránil ma Jake. "Nemusíš tu robiť charitu a zastávať sa ma!" vykríkol som. No môj hnev hneď vyprchal keď som sa pozrel na Hermionu. Z očí jej po lícach stekali slzy. "Prečo si taký?" potichu sa ma spýtala. Jej hlas znel príšerne. Sklamal som ju. Rýchlo vybehla z Veľkej siene. Chcel som ísť za ňou ale zastavili ma vyčítavé pohľady mojich kamarátov. Predbehol ma Ron a bežal za Hermionou von z Veľkej siene. "To si pokašľal." vyčítavo mi povedal Harry a tiež odišiel preč. "Učiť sa začneme až zajtra. Dnes sa učia iba prváci, pretože sa musia oboznámiť s novými vecami." oznámila mi moja sestra a bok po boku s ním tiež odišla. Vo Veľkej sieni som zostal sám. Napchal som si vrecká zvyškami z raňajok a tiež som odišiel. Keď som prišiel do izby napísal som mame list aby som zistil ako sa má Percy. Kiežby tu bol teraz George, pomyslel som si, vždy mi vedel vo všetkom poradiť. Rozhodol som sa mu poslať sovu a napísal som mu podrobne o všetkom čo sa stalo. Počnúc udalosťou vo vlaku až po poslednú jej reakciu dnes ráno. Nevynechal som ani Jakea. Uvidím čo mi poradí.

Tak táto časť je trochu kratšia :) dúfam, že sa vám to zatiaľ páči :))