My Brother 's Friend

1.

Tanya P.O.V.

Crrr Crrr Crrr

Začal mi zvoniť môj buďík.Natiahla som ruku ku svojmu stolíku pri posťeli a snažila sa ho v polospánku nahmatať.Keď som ho konečne vypla som sa odokryla a postavila z posťele.Ponaťahovala som si stuhnuté svaly a vyšla z izby.Zamierila som do kúpeľňe kde som sa postavila pred zrkadlo.Vystrašene som sa na seba pozrela,už som si zvykla.Chudà tvàrička,Bledo modré oči,plné pery a gaštanovo hnedé vlasy pod zadok.Nie som ničím vínimočnà.Síce mi mamka hovorí že som kràsna,ale je to jej povinnosť.

Povzdychla som si a vybrala zubnú pastu a vytlačila si ju na fialovú zubnú kefku.Umyla som si zuby a rozčesala si svoje dlhé vlasy,na ktoré,som na svojom tele jediné hrdà.Urobila som si čierne tenké linky a maskarou prešla po mojich riasach.

Pobrala som sa do izby kde som zamierila ku skrini.Poobzerala som sa a vybrala čierne jeansy,čierne tielko a na to som ešte hoďila velkú čiernu mikinu.Zobrala som si svoju hnedú koženú tašku a vyšla z izby a po schodoch dole.

Prišla som do kuchyne kde sedel moj brat Lucas a mama ,ktorà si spievala niaku otrepanú pesničku , ktorú pràve dàvali v rádiu.Brat sa na mna ani nepozrel ale mama ma obdarovala úsmevom.Sadla som si vedla Lucasa a tašku zošupla ku nohàm.Lucas ma furt ignoruje a mne to tlačí slzy do očí.Ok Tanya neplač.To bude dobré.Klud.

"Tanya si v poriadku" spýtala sa ma mama a ja som iba prikývla.

"Škoda" zamrmlal Lucas ale nie dosť potichu aby sme to ja mama nepočuli.

"Lucas" skríkla na môjho brata mama "buď ku svojej sestre slušný"kričala na neho.Lucas sa nenàvistne na mna pozrel a ja som sklonila hlavu.

"Na vraha môjho otca slušný nebudem!"schladil mamu a mne to do oči natlačilo slzy."Nech aj skape ,mne je to jedno"

A toto už bolo moc.Rýchlo som odsunula stoličku a schmatla tašku a utiekla von.Nesmiem plakat.Nesmiem plakat.Nesmiem.Bežala som do školy a bola pripravenà stràvit ten najnudnejšî deň.

Doma

Prišla som domov kde bol iba Lucas.No to zas bude.

Prišla som do kuchyňe kde sedel a hral sa na mobile.povzdychla som si.Iné to už nebuďe.

Postavil sa a chcel okolo mna prejst a strčil do mna ramenom že som skoro spadla.

"Hej! Dàvaj pozor!" Zakričala som mu.On sa na mna ani nepozrel.Boha mna toto už nebaví.

"Musíš ma furt igrorovať?!"zakričla som naňho a išla za ním do obývačky.Postavil sa oproti mne s nenávistním pohladom sa na mna pozrel.

"Áno musím!Nebuďem sa baviť s niekym kto mi zabit otca!" Zakričal na celý dom.Už toho màm dosť!

"Boha mna už to nebaví!Myslíš že si jediný kto ho stratil?! Myslíš že mne nechýba? Myslíš že som ho chcela zabiť?!!"A to už mi po lícach stekali slzy.To je prvý kràt čo pred Lucasom plačem."Nechcela som to!! Vieš čo ? Mala som tam zomrieť ja! Bol by si určite štasnejši!" On sa na mna iba prekvapene pozrel.Ja som iba vzlikla a rozbehla sa ku vchodovím dveràm.

"Tanya"zakričal na mna ale ja som už iba otvàrala dvere a bežala od nàšho domu smerom do lesa.Bývame pri lese takže to màm dobré.Počula som jak na mna kričí ale už som nemohla.Bežala som asi 10 minút a potom som padla na kolená a oprela sa o strom.Keď v tom....