Štvorica nepredvídateľných (dokončené)

12. kapitola

z pohľadu Chrisa:
Zobudím sa, keď je ešte tma. Pozriem na hodinky. To je neskutočné! Je len 5:00. Je to zlé, lebo keď sa raz zobudím viem, že už nezaspím. A zase budem celý deň unavený. Zapnem teda telku, ale nevidím tam nič zaujímavé. Napriek tomu, vtedy keď to chcem vypnúť sa tam ukáže nápis Správy. A hneď sa tam aj ukáže reportérka a začne hovoriť: ,,Určite si všetci pamätáte z nedávnych správ istý incident na Loangbordskej strednej škole. Po vypočutí pár svedkov už máme aj podrobnosti. Okrem toho, štyria tínedžeri, ktorí túto situáciu zapríčinili, pred týždňom bez stopy zmizli. Nikto vlastne nevie, ako presne sa to stalo, ale mená tých detí sú pravdepodobne Jack Smeed, Christopher a Amy Greenovci a Maxwell Harrigton. Ich rodičia o zvláštnych schopnostiach detí vraj nevedeli, ale chcú svoje deti naspäť. Nepretržite prebieha vyšetrovanie..." Po tomto to už vypnem. Tak toto je trochu blbé. Vyšetrujú to. Nás síce nenájdu, ale otec môže mať nepríjemnosti. Je mi na nič. Na žiadnom programe už nie je nič zaujímavé. A tak cely čas až do raňajok sedím na posteli a pozerám do blba.

Raňajky mi ale celkom pozdvihnú náladu. Zase sú úžasné! Vidím, že všetci sa na jedlo už tešili. Len Amy sa v jedle babre.
,,Stalo sa niečo?" spýtam sa jej a pozriem sa jej do očí.
,,Ale nič. Je to tu úžasné. Učíme sa ovládať svoje schopnosti a je to dobrá skrýša pred H. A. Lionsom, ale vám ani trochu nechýba rodina a domov?" povie Amy. Zamyslím sa. To, čo povedala, je pravda.
,,No dobre. Dosť mi chyba otec, lenže čo s tým narobíš? Len tu sa môžme skryť," poviem zamyslene.
,,Mne veľmi chýba sestra," prizná Max.
,,Mne to ani nevadí," povie Jack, ,,mama sa o mňa ani veľmi nezaujímala. Celé dni odvtedy, čo nás opustil otec len sedela s pohľadom upretým do prázdna. Keby nám teta neposielala peniaze neviem, ako by to dopadlo. Bola dosť mimo."
,,A to si sa nepokúšal nič urobiť?" nechápe Amy. Chápem, čo tým myslí.
,,Nie, veď to je len mama. Nejako sa z toho vyseká aj sama," odpovie jej Jack.
,,Prepáčte, asi sa pôjdem trochu poprechádzať na chodbu," povie mierne naštvane a odíde.
,,Tak toto si budeš musieť vyžehliť, Rómeo," poznamená Max.
Ja viem a chápem prečo odišla, ale Jack na mňa šokovane hľadí.
,,Asi je na čase vysvetliť ti, ako sme s Amy prišli o mamu," poviem mu a odtiahnem ho kúsok preč.
,,Chris, čo sa to dočerta deje?" spýta sa nechápavo Jack.
,,Nič nehovor," poviem, ,,len počúvaj. Pred dvoma rokmi, keď sme mali s Amy trinásť, s mamou sa začalo diať niečo zvláštne: začala byť smutná, mala depky... Amy sa ju snažila upokojiť, ale mama stále opakovala, že sa to už neoplatí. A tak ju Amy jedno ráno našla vo vani s podrezanými žilami. Už sa jej nedalo pomôcť. Vzala si život, Jack. Amy si to stále berie, ako vlastnú vinu. Myslí si, že mohla niečo urobiť. Preto bola taká šokovaná. Chcela by zachrániť váš vzťah s mamou, bála sa, že sa to isté môže stať aj tvojej mame. Tak, teraz bež za ňou!" Keď Jack odíde, cítim sa taký prázdny. Po tomto rozhovore sa mi chce plakať. Mama vo mne tiež zanechala rany, ktoré sa nikdy nezahoja. Ale nie až také hlboké, ako v Amy. Cez dvere vidím, že sa Amy s Jackom o niečom rozprávajú. Nakoniec Jack Amy obíme. Vidím, ako sa Max uškŕňa. Neviem síce, o čom sa rozprávali, ale záver bol zaujímavý. Potom sa vracajú ruka v ruke. Max už to nevydrží a začne sa smiať. Ale musím uznať, že sú spolu zlatí. Niekedy sa rozhodne musím Amy spýtať, o čom sa rozprávali.
,,Tak čo, už spolu chodíte?" podpichne ich Max.
,,Nie, vykríknu obaja naraz sa rýchlo odtiahnu. Škoda. Vidím, že Jack túžil, aby to tak zostalo dlhšie, lebo viem, že keď človek niečo chce, rozšíria sa mu zreničky. A Jack ich má momentálne obrovské. Potom nás ale zavolá profesor West a už nemáme čas na zaujímavé debaty.
,,Videl som, že ste sa celkom dobre bavili. Nechcete mi k tomu niečo povedať?" úškrnie sa profesor.
,,Nie a ak ste si nás zavolali iba preto, tak..." povie Jack, ale profesor ho prerušil: ,,Ale jasné, že nie. Len dom si robil srandu. Len ideme spraviť ďalšie výskumy. Prosím, nasledujte ma!" Po ceste sa mi podarí prešmyknúť k Amy. Tvári sa, že si ma nevšimla.
,,Tak, čo mi povieš o tom incidente?" spýtam sa mierne zlomyseľne.
,,Ty si sa pozeral!" povie mi obviňujuco.
,,Mali ste otvorené dvere na chodbu," obránim sa. ,,Tak čo? O com ste sa rozprávali?"
,,Tak to ti určite nepoviem. Povedať ti možem akurát toľko, že som zistila, že je Jack naozaj fajn kamoš a vie podržať. A nechci podrobnosti, lebo dostaneš hák dvojmetrovou rukou," povie výstražne. Potom už spolu celú cestu neprehovoríme, ale pomaly začínam tušiť, že sa z toho vzťahu niečo vyvinie. Profesor West otvorí jedny dvere a gestom nám ukáže, že máme vojsť. Výjav za dverami ma zaskočí. To je úžasné! Pred očami sa nám rozprestiera laboratórium. Ale je to obrovské laboratórium s mikroskopmi, skumavkami, rôznymi strojmi, monitormi a boxami. Oproti tomuto nie je Jackove laboratórium nič.
,,No deti, chvíľu sa tu popozerajte, kým pripravím nejaké veci," povie profesor West. Amy a Jack sa hneď rozbehnú k nejakým mikroskopom napojeným na monitory. Amy bola vždy veľmi vedecký typ a išlo jej to veľmi dobre. A ako som si všimol u Jacka doma, zrejme tiež miluje vedu. To je naozaj veľmi zaujímavé! Majú veľa spoločného. Ja a Max sa iba ponevierame a sledujeme ľudí, ktorí robia rôzne pokusy. Je to tu super. Amy sa presunie k nejakým chemickým pokusom s kyselinami. Jack je ešte stále pri mikroskopoch a Maxa zaujali isté stroje. Iba ja sa tu zatiaľ bezcieľne potulujem. Zrazu v rohu uvidím bicykel pripevnený na nejaké svetielka. Pristúpim k nemu.
,,Čo sa tu deje?" spýtam sa dvoch chlapíkov v bielych plášťoch, ktorí stoja pri bicykli.
,,Toto sú svetielka, ktoré fungujú na energiu z tohto bicykla. Keď si naňho sadneš a začneš šlapať, tie svetielká sa rozprávajú. Sadnem si na bicykel a začnem bicyklovať. Ochviľu ma to začne veľmi baviť a všetky svetielka sa rozsvietia. Myslím, že keby to robil Max, za chvíľu by rozsvietil osvetlenie v celom meste. Je to strašná sranda, ale o chvíľu sa zo mňa už leje pot.
,,Dobre decká, zábava sa skončila. Teraz ideme pracovať," povie profesor West, keď došiel do miestnosti. To zase bude.
,,A co budeme robiť?" spýta sa Amy.
,,Dnes to bude tažké. Budeme sa snažiť nájsť co najviac vecí, na ktoré sa dajú zúžitkovať vaše schopnosti," odpovie jej.
,,To hádam nie!" poviem a zaksichtím sa. Všetci vyzerajú rovnako. Viem prečo. Naše schopnosti boli stvorené na to, aby ničili. Nájsť na nich niečo pozitívne bude trvať asi celú vecnosť!

Tak a je tu nová kapča! Dúfam, že sa vám páci. Nebola nejako extra napínavá, ale dúfam, že to nevadí. Teším sa na komenty😀
NikiPrettyTiger