Youtube Story

28.Kapitola

Ráno som sa zobudil strašne neskoro bolela ma hlava.
Zišiel som do kuchyne a napil sa aj najedol .
Zobral som mobil a našiel si správu na messengeri , bola to správa od Tei ,,Váza,, Čo tým myslì ?
Ahá rozbehol som sa najrýchlejšie ako som len mohol a vibehol von z domu na záhradu .
V záhrade máme vázi a Tea vie ako sa tam má dostať aj bez opítania . Hladal som rukou v jednej z váz a vibral som malý papierik ,,O šiestej ťa čakám ...,,
Chce ma vidieť !
Hurá ja že sa toho nikdy nedočkám .
Išiel som do vnútra a mama pozerala na mňa zmäteným vírazom .
,,Zobudil si ma , čo si robil tak skoro vonku ?"
,,Mami nerieš ,a prepáč to som nechcel ."
Rýchlim krokom som sa dostal do izby , to že som bral schody po dvoch ...
Prezliekol sa a začal editovať videá ktorè som mal natočenè ale nikdy neprišiel ten správny čas ich editovať ....

Tea :
Ráno bolo namáhave .
Včera večer prišla mama s Londýna a každej z nás doniesla malè suveníry ,teda ak sa počíta hŕba oblečenia ...
Stále som rozmýšlala nad Petrom či príde alebo nie .
Vlastne ja som ho vikopla takže on bude ten štastný kto ma bude vidieť .
Nsvedela som ako sa mám správať bola som s toho zmätená.Nevidela som ho dobrých pár dní .

***
Bola som v strese ,sedela som na sedačke v obýcačke a čakala .
Odrazu niekto zazvonil .
Pomaly som sa postavila a otvorila dvere .Stál tam .
Na tie jeho vlasy si ani nepamätám a tie jeho oči , vždy som sa nad nimi rozplívala .
,,Ahoj ." povedala som tenkým hlasom .
,,Ahoj ,môžem isť dnu ,teda keď ma zase nevikopneš ."
,,Nie , teda nie nevikopnem ,poď dnu ."
Na jeho pohlade bolo vidieť že neni svoj .To sme dvaja -pomyslela som si .
,,Prepáč " povedal .
,,Čo ?"
,,No ,ja len prepáč."
,,Aha hej ..."
,,Ty mi to neprepáčiš čo ?"
Prepáčiť ? MALA BY SOM ?
To som ešte dobrá aby som po tom čo urobil ho pustila dnu , a nezačala naňho kričať .
,,To neviem ."povedala som.
Sústredila som sa ,aby som nevibuchla od hnevu .
Nemohla som mu to povedať ,neviem to .
Bola som síce na Petra naštvaná ,ale stále som jo milovala .
Stáli sme tam len tak v strede obývačky a ticho .
Objala som ho .
,,Milujem ťa ,milujem ťa tak že ti to prepáčim a nemusíš mi to visvetlovať ."
,,Tea ,aj ja ťa milujem strašne ,a ďakujem ."
Tlmene som sa zasmiala .
Pozrela som sa mu do tváre -s obavami ,koľko jeho úsmevov ešte uvidím . Začali mi tiecť slzy.
Prstami mi ich zotrel , sadli sme si na gauč a zahľadel sa mi do oči .Ten pohľad som mu opätovala - tak veľmi som túžila si túto chvíľku zapamätať .
,,Tea ...Neviem , koľko toho ešte dokážeme spolu prežiť ale nechcem život stráviť ľutovaním toho ,čo sme neurobili ."
,,Ani ja ."
Vsunul mi ruku do vlasov a pritiahol moje pery k svojim .
Tie bozky mi chýbali- boli takè jemnè a istè .
Ležali sme vedľa seba a hľadeli si do očí. On je môj život nikdy ťa neopustím-táto veta mi hrala stále v hlave až kým sme nezaspali .

,,Smiech je ako láska ...začne smiechom , ale raz sa skončí plačom ...."

Hi unicorns ! :*
Ako sa máte ,už iba pár dní do kocna školskèho roka :-D
Tešite sa ?
Ja hej !
Prepáčte ,za to že som kapitoly nepridávala .Mali sme veľa učenia a písomiek ..šak to poznáte .Teraz píšem dve novè knihy a pridám ich na začiatku prázdnin ..bydem sa snažiť písať ako sa mi len bude dať ....ale slubovať vám presnè dni nemôžem ...:-)

*unicorns*