Myslela som, že umieram no vytrhol ma mamin krik a plač. "Vstaň! Prosím!! Roxy!" Hľadela na mňa s trápením, že mi nevie pomôcť. Počula som ju. Akoby to hovorila nad tou jamou. V inom svete. I inom.... Roxy ty predsa spíš! Toto je len sen! Môžem sa nadýchnuť! Nezomriem!
Nadýchla som sa. Čerstvý vzdych. Počula som mamin radostný hlas a ja som pomaly otvárala oči. Stáli okolo mňa všetci. Mama, otec, dokonca aj doktor. Obzrela som sa po izbe. Všade rozliata voda. Asi ma chceli zobudiť pomocou studeného šoku. Stále som sa vzpamätávala. Mama mi niečo hovorila ale ja som ju nepočúvala. Pozrela som sa na hodiny. 03:11. Pane bože. Ešte mám 3 hodiny. Spať nejdem. Bojím sa zavrieť oči. Zasa prídem do školy ako mŕtvola!
