Roxy:
"Už by som mal ísť." Zatváril sa kyslo a silno ma objal. Stáli sme v objatí asi 5 minút.
"Nechcel si náhodou ísť?" Zasmiala som sa. Kútiky úst sa mu zdvihli a odišiel. Pred dverami chvíľu stál ako keby na niečo čakal.
"Si môj najlepší kamarát na svete." Usmiala som sa a zakývala mu. Odišiel.
Martin:
Si môj naljepší kamarát na svete. Kamarát. "Achh." Bolo mi na hovno. Si sráč Martin! Najväčší sráč zo všetkých sráčov. Musíš jej to už povedať! Vzdychol som, zapojil sluchátka do mobilu a naplno som si zapol pesničky. Snáď to blbé svedomie nebudem počuť. Mohol som sa ešte vrátiť do školy ale... vlastne sa mi ani nechce. Zamieril som do parku. Sadol som si a snažil na nič nemyslieť.
"Ahoj" vytrhol ma sladký hlas. Pozrel som sa pred seba a uvidel ju. Vysoká, krásna. Mohla by byť priam začínajúca modelka!
"Čau"
"Ako to že si tu taký sám?"
"Bol som u kamarátky a tak..." nechcelo sa mi nič vysvetľovať. Nemusí to vedieť. Nepozná ma a ani ja ju.
"Vyzeráš zničene...nezájdeme ku mne?" Fakt ma volá pekná baba- teda... krásna baba... k sebe domov? Iný by okamžite šli. Neviem čo mi je.. Myslím len na Roxy.
"Prepáč... nie." Dievča stratilo úsmev. Vyzerala nahnevane. Prišla ku mne bližšie. Divné. Mala by odísť. Z ničoho nič sa mi prilepila na pery. Čo si pre boha myslela?! "Ľúbim inú!" Zakričal som a odtrhol som sa od nej. Odišiel som smerom domov. Blbka.
Roxy:
Keď Martin odišiel, nudila som sa. Nechcelo sa mi byť znova celý deň v posteli. Rozhodla som sa, že si spravím kávu a vypijem ju na balkóne. Pripravila som si stoličku a sledovala ľudí na okolo. Pozrela som sa na park. Je tam krásne. Dlho som tam nebola. Zajtra pozveš Marina do parku! Pomyslela som si. Áno! Pozerala som sa po parku kde by sme si potom išli sadnúť. Uvidela som perfektnú lavičku. Bol tam zamilovaný párik. Bozkávali sa. Možno to zajtra budeš ty s Martinom. Usmiala som sa. No keď som zrak zaostrila úsmev mi zmizol.
