Pohľad Martina:
Vyzerá inak. Bez života. Pamätám si ju ako energické dievča, ktoré stále len bľabotalo a usmievalo sa. Lenže teraz... viem je unavená. Ale aj tak je rovnako krásna. Po chvíli moje myšlienky preruší.
"Deje sa niečo?" Zaklipká očami a smutne sa pozrie.
"Nie len... stále zlé sny?"
"Hej..."
Chcem jej povedať,že ju ľúbim, no podľa mňa nie je v stave kedy by ma vnímala. Hlavou mi preblysol nápad.
"Roxy, vieš... idem na výšku za doktora a tak... tu máš. Zjedz to. Je to liek. Zlé sny sú hneď preč. Mne predsa môžeš veriť." Podal som jej modrú pilulku.
"Ale Martin. Bola som u veľa doktorov, dokonca aj pri zaklínačovi, veštici a..- pohľad som zmenil na vražedný a ona v polke vety skončila. Rukou som si pohladil brucho a povedal mňam mňam!
Po chvíli uverila a liek zjedla.
"Fakt to funguje?" Spýtala sa ma užpo stýkrát.
"Funguje! Dal by som za to aj ruku do ohňa!"
Pohľad Roxy:
Verím mu. Neviem síce kde to zohnal a dúfam, že ma to nejak nenadroguje ale verím mu. Nechcel by mi zle. Je mi naj naj kamarát. Vlastne... jediný kamarát.
