Kapitolka po 100 rokoch :D Venované môjmu slniečku, ktoré ma do toho nakopalo TheDuff21
Hore na obrázku Martin.😏😚
~O pár dní:~
Pohľad Roxy:
Martin tu už dlho nebol. Cítim sa taká sama. Odkázaná na pomoc sestričiek a doktorov. Je to tu ešte horšie ako u mojej malej a otravnej sesternici. Čo by som teraz dala za hocijaký hlas. Aj ten jej piskľavý a otravný. Zavybroval mi telefón. Mierne som podskočila, keďže toto bolo jediná aktivita, čo mám tu povolenú.
Martin: Prepáč, že ťa nechodím pozerať.
Dosť som sa začudovala tejto stručnej správe. Inokedy by si vypísal srdce aby sa mi ospravedlnil, no dnes to zrejme neriešil. Zrejme má iné problémy. Je predsa stred školského roku a učenie je v plnom prúde. Rozhodla som sa mu odpísať.
Roxy: Ale noo Maťušo príď. Ak neprídeš včas, nuda ma zabije! Chceš aby som bola mŕtva?
Chvíľu som ležala a pozerala sa do stropu. Prezerala som si muchu lezúcu po bielom plafóne. Žiarila tam. Z blbých myšlienok ma vytrhol zvuk mobilu.
Martin: No fajn prídem ale nezľakni sa potom.
Zamyslela som sa. Je zvláštny. Odpočítavala som minúty do jeho príchodu.
Konečne zavŕzgali dvere a ja som uvidela jeho. Vypúlila som oči no hneď potom som si rozpamätala, že sa nemám zľaknúť. Oči som privrela. Nie to nemôže byť on. Nie. Prosím. Zhlboka som sa nadýchla a pokúsila sa o úsmev. Pretočil očami a na hlavu si nasadil kapucňu.
,,Spokojná?" Začal vyčítavo, no potom pochopil, že to nemá cenu. Zhlboka vydýchol a posadil sa vedľa mňa.
,,Á-áno." Začervenala som sa. Potrebovala som zakryť moju červeň tak som mu hneď vlepila jednu pusu. Prvý krát sa usmial.
Musela som sa zasmiať. Vyzeral naozaj komicky. Čierna mikina a pod ňou hocijako vyholená hlava. Niekde mal vlasov viac a niekde na opak žiadne nemal. Jeho vlasy, na ktoré bol vždy tak pyšný sú preč. Smiech ma hneď prešiel.
Spýtavo som sa na neho pozrela a vyzvala na odpovede.,,No spievaj vtáčik"
,,Niekto mi zamiešal na futbale v sprchách do šam- šampónu lepidlo." Poškrabal sa na temeni hlavy a rukou si prešiel cez už mierne strnisko.
,,Alebo mi tu niekto zatajuje, že už plešatie po ockovi? Hm?" Obaja sme sa zasmiali.
