Osprchovali sme sa a išli sme si ľahnúť.
Kajka
Vstala som o 6:20 a hneď som išla zobudiť Lenku. Poviem vám, je ju veľmi ťažké zobudiť. Išli sme zobudiť ešte mami, umyli si zuby, obliekli sa a zobrali kufre. Vyšli sme z izby a kráčali po chodbe zľadenej do krémovej farby. Došli k výťahu, ktorý nás doviezol na recepciu, až do reštaurácie kde sme mali raňajky. Potom sme aj s kuframi, sa presunuli k autobusu, ktorý už na nás čakal. Kufre sme dali pánovi vodičovi a sadli si do autobusu na svoje miesta. Našťastie v autobuse nebola klíma lebo by sme asi zmrzli s Lenkou. Autobus sa pohol a mi sme sa vybrali do Calais odkial pôjdeme na ľoď do Doveru a autobusom do Londýna.
***
,,Takže máme už všetky učebnice, metle, oblečenie, atramenty, brká, prísady do elixírov, cínové kotlíky, pergameny, mosadzné váhy. Už len prútik a nejaké zvieratko a môžememe ísť." povedala Lenka.
Prešli sme k obchodíku s prútikmi a otvorili dvere. Boli tu samé krabičky s prútikmi.
,,Dobrý deň!" povedala Lenka.
Nikto sa neozval.
,,Haló? Pán Olivander? Je tu niekto?" spýtala som sa.
Počula som buchnutie a už vychádzal starší pán zo skladu.
,,Dobrý deň slečny! Hľadáte prútik?" prikývli sme.
,,Tak dobre začneme prv s vami." ukázal na mňa.
,,Vyskúšajte tento." podal mi prútik.
Bol malinký asi tak 6 palcový, čiernej farby. Pozrela som na Lenku a švihla ním.
Praskla žiarovka, spolu s lampou.
,,A čo tento?" podal mi krémový obtočený malími perlami.
Skôr guľôčkami. Švihla som ním a váza s kvetmi sa rozbyla.
,,Tento určite nie." povedal a podal mi čierny prútik, ktorý mal rukoveť zatočenú.
Švihla som ním a ucítila radostný pocit.
,,To je ten správny." povedal a ja som zaplatila.
,,Blana z dračieho srdca, čierne drevo, 9 palcový. Mali by ste si dávať pozor na svoje rozhodnutia v budúcnosti." povedal.
Lenka
,,Tak a teraz vy." povedal pán Olivander a šiel do skladu.
,,Páči sa ti?" spýtala som sa Kajky.
,,Dá sa. Lepšie než nič." povedala a začala som sa rehotať.
,,Ty si ale náročná." a už sa smiala aj ona.
Pán Olivander sa vrátil a podal mi tmavo červený prútik ktorý mal rukoveď čiernu.
Švihla som ním a ucítila šťastný pocit.
,,Tak toto som tu už dlho nemal, že na prvý raz si vybere niekto prútik. Pero Fénixa, višňa, 12 palcou. Budete dobre ovádať mágiu. Ale dajte si pozor aby mágia neovládla vás." povedal.
Pozrela som na neho nechápavým pohľadom ale hneď som toho nechala, usmiala sa a poďakovala.
,,Čo tým myslel?" spýtala som sa Kajky, keď sme odišli z obchodu.
,,Neviem"
,,Vieš čo som našla na googli? Že Potterovci, Blackovci, Malfoyovci a Weasleyovci sú vzdialená rodina. Našla som to na Pottermore."
,,To fakt?" prikývla som.
,,No a ešte zvieratá. Kúpme si sovy." povedala som a vošli do obchodu so zvieratami.
Boli tu mačky, ropuchy, netopiere, potkany a konečne sme našli aj sovy. Ja som chcela bielu a Kajka čiernu.
,,Ahoj." pozdravila som jednu bielu sovu. Bola v klietke ale pricupitala bližšie ku mne.
,,Kaji ja už som si vybrala čo ty?" hlasno som sa opýtala ale žiadna odpoveď.
,,Kaji?Si v pohode?" prišla som až k nej. Pred ňou bola zavesená čierna sova.
Bola nádherná.
,,Bude sa volať Lily." povedala.
,,Viem, že, keď stretneme Harryho Pottera bude rád, že si dala tejto sove meno po jeho mamine. Zober ju a poď za mňou." zobrala klietku so sovou do ruky a nasledovala ma.
,,Ja si berem túto. Bude sa volať Hermiona. Omg.... nepozeraj sa tak na mňa. Vieš, že Hermionu mám najradšej." povedala som, keď pozrela na mňa pohľadom a la to nemyslíš vážne, čo ti šibe, nie si normálna.
Išli sme k pokľadni a zaplatili sme.
Pozn.autorky: Ahojte! Ako vysvečko? Viem docela o ničom kapitola ale už v budúcej ideme vlakom do Rokfortuuuu!!! Dúfam, že ťa poteší táto kapitola Kajka.
S láskou
Luna_Lovegood12
YOU ARE READING
𝘋𝘳𝘢𝘫𝘬𝘢 / 𝒮𝓉𝑜𝓅𝓅𝑒𝒹 ✗
FanfictionČo by ste urobili keby Vám prišiel list z Rokfortu, v ktorom sa píše, že ste boli prijatý do školy, o ktorej snívate už od mala? Ja a moja kamarátka sme mali túto možnosť. Všetko bolo úžasné až dokým Malfoy ju nezmenil a naše životy sa zmenili. Príb...