You know we're gonna be legends

1. kapitola

„Vyhral som stávku." uškrnul sa História svojími krivími zubami. Niekto by sa pýtal prečo História? No, históriu v jeho notebooku si pozrela jeho mama a čo sa asi nachádzalo v histórií sedemnásťročného chlapca?

„Naozaj som zvedavá, ktorému slepému, hluchému a hlúpemu dievčati sa môžeš páčiť." začala som sa vŕtať v svojej zemiakovej kaši plnej hrúdiek a spálenému mäsu(čo vám poviem-jednoducho jedlo zo školskej jedálne). Táto stávka bola pre mňa jasná výhra ale toto trochu skomplikovalo moju situáciu ak prehrám, budem sa musieť prihovoriť tomu čudákovi Sebastianovi a vážne neviem ako.

„Isto smradľavej Mary." prižmúril čierne oči Cody a prezrel si moje vlasy „Táto rúžová je najlepšia akú si mala." poznamenal a znova venoval pohľad Históriovi „No kto to je?"

„Janette." začervenal sa História

„Robíš si z nás dobrý deň?" zdvihol obočie Cody. Janette je jeho ex, ktorá sa s ním rozišla, kvôli tomu, že s ňou nerád chodil na nákupy. Hoc to bol veľmi zvláštny vzťah Cody ju mal veľmi rád a niesol ten rozchod ťažko.

„Nie, vážne mi to povedala."

„Možno prehrala nejakú stávku." nahlas som rozmýšľala

„Dobrovoľne by sa nikomu nepáčil." ozval sa Josh, ktorý doteraz ticho jedol

„To bolelo." predstieral bolesť História a chytil sa za srdce

„Macík." priliahol ku mne piskľavý hlas a klopkanie opätkov o dlážku „Ja som ťa hľadala." zrazu nás ovial lacný parfém a medzi mňa a Hostória sa posadila blonďavá Janatte a Históriu pobozkala na líce 

„Vážne?" znechutene som sa na nich pozrela

„Prehrala si nejakú stávku?" spýtal sa Josh

„Nie, neprehrala." zatvárila sa nechápavo „Prečo?

„Po prvé sedíš pri nás a po druhé bozkávaš Históriu." počítala som dôvody na prstoch

„Nevolajte ho tou hlúpou prezývkou." jačala Janette „Volá sa Frank."

Zagúľala som očami a pohľad mi padol na prekvapene sa pozerajúceho Codyho.

„Ashley, vieš čo to znamená?" škodoradostne sa usmial História „Choď sa mu prihovoriť."

Prekvapene som vypleštila oči. Nečakala som, že túto stávku prehrám no i tak kvôli svojej cti som sa postavila a prešla na koniec jedálne, kde sám sedel Sebastian.

„Ahoj, Sebastian." posadila som sa k nemu aj so svojou táckou s jedlom „Som..."

„Viem kto si," zdvihol pohľad od knihy, ktorú čítal. Bola som prekvapená z jeho peknej tváre. Nikdy som si ho nevšimla. Mal zvláštne oči, ani modré, ani zelené, no plavé vlasy padajúce do očí mu ich zakrývali. Mal výrazné lícne kosti a jednoducho- bol pekný. „ale prekvapuje ma, že vieš kto som ja. Väčšina ma volá ten čudák."

„Čo čítaš?" zmenila som tému a pohodila som pritom rúžovými vlasmi. Počkať, čo som urobila? Správam sa akoby som hovorila s najkrajším mužom planéty

„Harryho Pottera." odpovedal mi a ja som sa oslnivo usmiala

„Ja už som ho čítala asi sedem krát." priznala som sa mu. Nikdy som nikomu nepovedala, že som ho čítala lebo väčšina mojích priateľov ho považujú za hlúpost(muklovia)

„Nevyzeráš na to." premeral si na Sebastian

„Ale asi ťa už nejdem vyrušovať, len tak ďalej čítaj si." kývla som hlavou ku knihe ošárpanej od opakovaného čítania a začala som jesť jablko

„Kniha nachvíľu počká."

Zdvihla som obočie, toto ešte žiadny čitateľ nepovedal.

„Dobre, popravde som zvedavý čo sa stalo keď si ku mne prišla." úprimne mi odpovedal

„Janette." kývla som hlavou k môjmu stolu. Klamala som kvôli zneniu stávky. Musím sa s ním baviť celý deň. „Nemám ju rada." to, že Janette nemám rada je pravda

„A kto má?" nenápadne sa pozrel jej smerom „Jedine Cody a ona ho aj tak odkopla."

„Odkiaľ to vieš?" prekvapene som sa spýtala

„Celá škola to vie." ukázal okolo seba „Ale iba niektorí vediǎ, že neznášaš L.A.  a celú túto školu, kvôli tomu, že ťa sem poslal otčim. Alebo to je klebeta?"

„Do toho ťa nič." stvrdla som ako kameň a moja nálada sa zmenila. Je to pravda. Neznášam Los Angeles, túto školu a otčíma. Jeho neznášam najviac. Preto robím problémy. Preto lebo on to neznáša. Neznáša keď má somnou čo to vybaviť. Nechápem prečo si ho po mama našla. Ale je nad slnko jasné prečo on chcel ju. Pre peniaze. Mama pochádza z bohatej rodine a po otcovi zdedila veľké peniaze. Z myšlienok na vytrhli až zazvononenie signalizujúce koniec obeda.

„Akú máš hodinu?" spýtal som sa Sebastiana keď sme sa pobrali z jedálne

„Tú čo ty." uškrnul sa a nahodil nejakú smutnú grimasu

„Veď jasné ty si v áčku." my z béčka mávame chémiu a angličtinu spolu s áčkarmi

Otvoril dvere do laboratória a sadol si do zadu. Počas toho ako som šla k svojmu zvyčajnému miestu na mňa hodil pohľad História a ja som vedela čo ten pohľad znamená a sadla som si dozadu k Sebastianovi.

„Vidím to na spoluprácu a priateľstvo." usmiala som sa a on mi úsmev opätoval