8. kapitola

891 80 5
                                    

GINNY

,,Harry! Otvor tie dvere! Ja tam musím ísť!" trieskala som do drevených dverí od kúpeľne. Ten strapatý hajzlík, ktorého som si mimochodom vzala za manžela ma zamkol v kúpeľni, kým som sa maľovala.

,,Na to zabudni láska!" zakričal mi spoza dverí. Mám sa stretnúť s Ronaldom, ale Harry ma odmieta tam pustiť. Nechce ako auror, aby musel zatýkať vlastnú ženu za vraždu jej brata. Ale ja sa budem ovládať! Možno...

,,Nechci ma nasrať už len ty, Harry! Odomkni tie dvere!"

,,Ak ich odomknem zabiješ aj mňa!"

,,Na to si mal myslieť než si ich vôbec zamkol!" zavrčala som. Vtom som si uvedomila jednu vec. Jak som mohla zabudnúť, že čarujem? ,,Zlato, keďže ťa tak veľmi milujem a nechcem, aby som ti ublížila. ODSTÚP OD TÝCH DVERÍ!" 

,,Čo to-" Harry ani nedopovedal.

"BOMBARDO" švihla som prútikom. Dvere boli preč. A tak trochu aj stena okolo... Ale aspoň som voľná! Prejdem cez dieru v stene a poobzerám sa. Harry je na opačnej strane chodby, a oprašuje sa. Zdvihol ku mne zrak.

,,No čo ja si vždy nájdem cestu," mykla som ramenami, ,,tak idem ja za Ronaldom. A aby som nezabudla. Oprav tie dvere."

Už vyťahoval prútik, no stopla som ho.

,,Ale za to, že si ma tam zavrel. Opravíš ich bez kúziel. Ako mukel!" mrkla som na neho. Vyvalil na mňa oči. ,,Milujem ťa!" zakričala som mu.

,,Aj ja teba," zamrmlal si, vzdychol a dal sa do práce. Mierne som sa zasmiala nad jeho úbohým pokusom ma zastaviť. Trdlo Harry.

Vyšla som z domu a nasmerovala si to do deravého kotlíka. Odzdravila som ľudí čo ma zdravili, a šla až dozadu. Poklepala som po určitých tehličkách, a predomnou sa objavila ulica plná ľudí. Poobzerala som sa a vybrala k baru. Ron vybral nejaký nový bar menom trojoká čarodejka. Keď už som stála pred určitou budovou, nadýchla som sa a vstúpila. Do nosa mi hneď udrela vôňa, alkoholu, a cigariet. Očami som vyhľadala v nie veľmi preplnenom bare ryšavú šticu.

,,Ronald," kývla som mu hlavou na znak pozdravu. Aj keď najradšej by som ho ani len nepozdravila. Obrátil na mňa svoj zrak.

,,Ginerva," kývol hlavou tiež. Prebodla som ho vražedným pohľadom. Uškrnul sa. Ja ho rovno zabijem!

,,Prejdem rovno k veci, Ronald," zavrčala som. Nemôžem uveriť, že existuje niekto taký, aký je môj brat. Nemôžem uveriť už len tomu, že to je môj brat.

,,Čo si praješ? Ginerva?" znovu sa uškrnul. On neprestane provokovať!

,,Za prvé prestaň provokovať!" skoro som to zakričala.

,,Ja nikdy neprovokujem. Ginerva," falošne sa usmial. Napriahla som sa a strelila mu facku. Fakt ma nasral.

,,Drž tú ohavnú papuľu," vztýčila som prst. On si len šúchal červené líce. ,,A za druhé. Čo to malo znamenať?! Prečo si jej musel až tak ublížiť?"

,,Prepáč, ale vieš, že pre mňa už nič neznamená. A tak som to chcel spraviť tak, aby aj ja som bol pre ňu nič ako ona pre mňa," povedal, ako by to bola úplne jasná vec. Vyvalila som oči nad tým aká bezcitná sviňa so mnou zdieľa jeden stôl.

,,Vieš o tom, že si to mohol spraviť omnoho, milšie?" precedila som cez zuby. Snažila som sa krotiť, lebo by ma  Harry musel nakoniec poslať do azkabanu.

,,Jasné, že vedel," zasmial sa. Zavrčala som a vlepila mu ďalšiu facku.

,,Ty grázel. Avadu na teba," vypľula som mu do očí. Prudko som sa odsunula od stolu. Otočila sa na päte a namierila si to ku východu. Moje oči blčali hnevom. Pred barom som do niekoho narazila.

,,Prepáčte, ale nemám momentálne nad sebou kontrolu," ospravedlnila som sa dotyčnému. Začula som len smiech. Zdvihla som zrak a zavadila o biele vlasy.

,,Potterová! Čo sa deje?" spýtal sa priateľsky. Skoro som dostala infarkt, keď som začula, že táto osoba povedala nejakú vetu priateľsky. A k tomu to bolo smerované mne!

,,Malfoy. Nestaraj sa," zavrčala som. Bola som v tak príšernej nálade, že som nemala chuť na priateľský rozhovor. A to, že to je Malfoy, sa mi nechuť zdvojnásobila.

,,Ja som ti momentálne nič nespravil. Tak na mňa láskavo nevrč," zasmial sa. Snažila som sa trošku ukludniť. Nádych. Výdych.

,,Prepáč, Malfoy. Ale môj brat je taká bezcitná sviňa," vzdychla som si. Tvár som si zložila do dlaní.

,,Počkať! Ty si sa mi práve ospravedlnila! To chce oslavu!" zasmial sa. Zamračila som sa na neho.

,,Nechci ma nasrať aj ty, Malfoy! Buď rád, že sa s tebou vôbec rozprávam," mračila som sa.

,,Dobre, dobre. Prepáč. Ale prečo je bezcitná sviňa? Jaj počkať. Žeby preto lebo Hermionu zamenil za McLagena, zlomil jej tým srdce, a po ceste domov ju skoro znásilnili a zabili? Len tak tipujem," mračil sa aj on. Moje obočie od prekvapenia vyskočila do výšky?

,,O-odkiaľ to vieš?" vypleštila som na neho oči.

,,Zdroje," mrkol na mňa. Chcela som sa ho spýtať na podrobnosti, no už  sa mi stratil v dave čarodejníkov. Tak toto bolo divné...

Neverím!! Normálne som niečo napísala :D a to vďaka vám. Chcela som s týmto príbehom nadobro skončiť, ale vtom pribúdali ľudia, čo dávali vote, a niektorí dokonca  aj koment. Ani neviete ako ma to povzbudilo. S touto časťou nie som moc spokojná, ale aspoň niečo. Uvidím, že ako budem pridávať časti, a že či vôbec budem. Ale prosím napíšte mi do komentov názor na celkový príbeh či mám dač zmeniť a, že či sa mi oplatí pokračovať. Chcem počuť váš názor :)

S láskou Platypus...

Okay! It's okay... {DRAMIONE} Where stories live. Discover now