Okay! It's okay... {DRAMIONE}

3. kapitola

Otvorila som dvere a prvé čo som zazrela bol zhodený vešiak, rozhádzané topánky a roztrhaná kabelka. Vystrašene som sa na tento neporiadok pozerala. Opatrne som zavrela dvere. Vošla som viacej do chodby.

,,MIAU!" ozvalo sa vedľa mňa až ma trhlo. Otočila som sa na ryšavého kocúra.

,,Krivolab! Prečo?!" ukázala som na neporiadok za sebou. Kocúr naklonil hlavu do strany, zamňaukal a vybral sa do kuchyne. Nenažranec jeden neporiadny!

Nahlas som si vzdychla a rozhodla sa to dať do poriadku. Kabelku som si našťastie opravila kúzlom. Topánky som poukladala späť do skrinky a vešiak som zdvihla zo zeme. Vyzliekla som si kabát, vyzula sa a všetko odpratala na svoje miesto. Kabelku som si hodila do obývačky. Môj žalúdok sa ozval, tak som si zbehla do kuchyne pre niečo pod zub. V chladničke som nakoniec našla šalát, ktorý som si robila ešte včera. Úplne som naň zabudla.

Nabrala som si plnú misku a zbytok som odložila na späť do chladničky. Aj s jedlom som sa vrátila späť do obývačky. Krivolab ležal pokojne na stolíku a spal. Sadla som si na sedačku a zapla si telku. Očkom som sa zo zvyku pozrela na hodiny. Je päť. V pohode som si dopapala šalát, misku som umyla v dreze a pobrala sa do mojej izby sa prezliecť.

Našla som si niečo pohodlné a aj formálne. Predsa len je to bar v bohatej štvrti. Určite to bude na úrovni. Kým som sa prezliekla, obnovila si účes a make-up, tak prešla aj hodina. V kuchyni som sa ešte napila a doplnila vodu aj Krivolabovi. Ako pil z misky, pohladkala som ho po srsti.

,,Vieš, že ťa mám rada," povedala som mu. Kocúr sa prestal napájať, obrátil sa ku mne a skočil mi do lona. Zapriadol a pritúlil sa ku mne. Sedela som na zemi v kuchyni s Krivolabom v náručí dobrú pol hodinku. Keď som sa spamätala, položila som ho vedľa seba a rozbehla sa do chodby. Obula som si členkové topánky a obliekla si čierny kabát. Do kabelky som si zbalila všetko potrebné. Samozrejme nechýbal ani môj prútik!

Vyšla som z bytu, zamkla a pobrala sa do baru. Šla som peši. Ja osobne som to nemala tak ďaleko, takže som tam prišla presne na čas. Jeden milý chlapík pri vchode mi zavesil kabát a ja som sa mohla porozhliadnuť po tom luxuse. Celý podnik bol osvetlený tmavšími farbami. Jedine nad miestom, kde sa podávajú nápoje bolo svetlejšie. Nebolo to tu príliš veľké a preto to tu malo taký útulný nádych. V jednom rohu bol obrovský čierny gauč, na ktorom sa momentálne nachádzalo päť ľudí s nápojmi v rukách. V ďalšom rohu bol biliard. A v ďalšom zas nejaké dvere.

Opatrne som docupkala k baru, za ktorým stál nejaký muž. Mohol byť tak starý ako ja. Možno aj starší. Práve čistil poháre. Po piatich minútach som si po stí raz odkašľala. Konečne barman zaregistroval moju prítomnosť a svoj zrak presunul na mňa.

,,Ty musíš byť tá Lunina veľmi šikovná kamarátka, ktorá zvládne všetko," hrejivo sa na mňa usmial. Ten úsmev bol na toľko hrejivý, až som mala pocit, že sa čoskoro roztopím.

,,Áno. To som ja," nervózne som sa zasmiala. Po chvíľke som si uvedomila, že som znela tak trochu koketne. Mala by som prestať. Veď mám Rona!

,,No bol tu majiteľ. Citujem jeho slová. Keď príde tá zástupkyňa, pošli ju prosím ťa za mnou," barman sa na mňa znovu usmial. Prosím, nech s tými roztápajúcimi úsmevmi prestane!

,,J-jasné! Kam mám ísť?" opýtala som sa. Ešte stále to tu nepoznám.

,,Tie dvere v rohu," ukázal za mňa. Otočila som sa na dvere, ktoré som predtým označila za 'tajomné'. Pomaly som sa k nim premiestnila, a zaklopala. No skôr ako sa moje hánky stihli dotknúť tmavého dreva, dvere sa prudko rozleteli a mne sa naskytol nenávistný pohľad, ktorý keď na mňa zaostril sa ešte väčšmi rozhneval.