O sedem rokov neskôr...
,,Mami! Kúpiš mi jednu čokoládovú žabku? Prosím!" otočila som sa za detským hláskom. Blonďavý chlapček sa usmieval.
,,Iba ak sa rozdelíš so sestričkou." Luna ho pohladila po líčku.
,,Dobre," chlapčekovi sa rozsvietili oči a zobral si od mamy potrebný počet siklov.
,,Lisa, mama nám dala peniaze na čokoládovu žabku!" malý Leo zakričal na svoju sestru a už ich bolo len vidieť, ako bežia držiac sa za rúčky do medových labiek.
,,Sú zlatí," rozplývala som sa nad nimi.
,,Viem. Som veľmi hrdá na ich súrodenecký vzťah," Luna s úsmevom prikývla na moju poznámku.
,,Prepáčte, že idem neskoro, ale James nechcel, aby som odišla. Harry ho musel odo mňa doslova odtrhnúť. Držal sa ma jak pijavica. Ale aj tak ho z celého srdca milujem. Aspoň viem, že ma má rád," Ginny na nás vyhŕkla v momente ako si prisadla k nášmu stolu. S Lunou sme sa zasmiali a Ginny sa pridala tiež. Po dlhšej dobe sa konečne smejem. Ako som si spomenula na dôvod, smiech ma rázom prešiel. Dievčatá stíchli tiež. Ginny sa na mňa súcitne pozrela.
,,Ako sa máš, Mia? Je mi to hrozne ľúto," Ginny ma chytila za ruku, ktorú som mala položenú na stole. Mierne som sa na ňu usmiala, ale môj smútok to nedokázalo zakryť ani zďaleka.
,,Je to predsa len lepšie. Bude to už mesiac," pohľad mi skĺzol na môj pohár limonády.
,,Sme tu pre teba. Ja, Luna a aj Harry," Ginny mi povzbudzujúco stlačila ruku.
,,Ďakujem," venovala som im úprimný úsmev.
• • •
Premiestnila som sa na ulicu, kde bývajú moji rodičia. Podišla som k ich domu a zaklopala. Otvorila mi moja mama. Na tvári sa jej už rysovali známky staroby. Usmiala som sa na ňu a bez slova ju objala. Vstúpila som dnu a hneď sa okolo mňa obmotali detské rúčky. Usmiala som sa na svoje malé diavčatko a zdvihla ju na ruky. Pobozkala som ju na čelo a usmiala sa svojich rodičov.
,,Ďakujem, že ste mi ju postrážili."
,,S radosťou. Je to veľmi dobré dievča," moja mama sa na mňa usmiala a pohladila Calistu po vláskoch. Rozlúčili sme sa s nimi a ja som nás premiestnila ku nám domov. Calista sa rovno rozbehla chytiť svoju mačku Matrinu. Krivolab nás opustil asi tri roky dozadu. Nikdy na neho nezabudnem.
,,Opatrne, Calis! Nešmykni sa!" ako to dopoviem, domom sa ozve buchot.
,,Mami!" Calis na mňa zakričala z obývačky. Rýchlym krokom som šla za ňou. Našla som ju ako stojí pred televízorom s Matrinou v rukách. Presnejšie stojí pred rozbitým televízorom, ktorý je momentálne na zemi.
,,Si v poriadku? Nič sa ti nestalo?" kľakla som si k nej a začala ju obzerať. Prikývla.
,,Ja som v poriadku, ale náš televízor asi nie," previnilo sa pozerala do zeme.
,,To nevadí miláčik. Hlavne, že si ty v poriadku," chytila som jej tváre do rúk, ,,si to jediné čo mi ostalo."
,,Lebo ocko tu už nie je, že?" smutne sa mi pozrela do očí, stále držiac mačku v rukách.
,,Áno. Aj mne chýba," zašepkala som. Calis položila mačku na zem a hodila sa mi okolo krku.
,,Mám ťa rada, mami," zamumlala mi do ramena. Sama ore seba som sa usmiala a objala ju ešte tuhšie.
,,Aj ja teba, srdiečko."
• • •
,,Mami? Kedy budem aj ja čarovať?" otočím sa a uvidím Calis, ako sa hrá s mojím prútikom. Rýchlo som jej ho vzala z rúk.
,,Keď pôjdeš na Rockfort. Ale dovtedy sa prosím ťa nehraj s mojím prútikom. Mohlo by sa ti niečo stať," kľakla som si k nej a pohladila ju po tvári.
,,No dobre," skleslo zvesila plecia.
,,Už je veľa hodín, utekaj si ľahnúť a spať," usmiala som sa na ňu a dala jej pusu na čelo.
,,Ľúbim ťa, mami," Calis sa mi hodila okolo krku. Nečakala som to, skoro som spadla. Ale udržala som sa.
,,Aj ja ťa ľúbim, Calis. Najviac na celom svete," tuho som ju objala. Ďakujem Tomu hore, že ma požehnal tak skvelou dcérou.
____________________
Neverím, že som niečo napísala! :D tak snáď sa vám časť páčila :D viem, je to strašne dopletené, že v jednej časti si bere Dana a v druhej už je mŕtvy, spolu aj s Krivolabom. R.I.P. Meno dcéry som vymýšľala asi hodinu! :DD ale tak, Calista je pekné meno, nemyslíte? :D
Ps.: Zajtra mám prijímačkyna školu , tak mi držte palce :D <3
S láskou Platypus...
KAMU SEDANG MEMBACA
Okay! It's okay... {DRAMIONE}
Fiksi Penggemar,,Ty si sa už dočista zbláznil!" začala som na neho kričať. Ani len som sa nepozdravila. Vidím ho znovu po troch rokoch a prvé čo spravím je, že na neho tak nakričím. ,,Nielen, že si išiel rýchlejšie než sa môže, ale skoro si zrazil to nevinné dieťa...
