Dobrý/zlý deň (2)

275 31 3
                                    

Pozeral som sa na nich ako tam stáli v objatí. Smiali sa a objímali. YoonGi hyung si ma všimol ako prví.

Pozrel som sa na neho. Jeho pery sa pohybovali a nepočul som čo hovorí. Stále osm mal pred očami Taehyunga a Jimina. 
Zatriasol som hlavou a opýtal som sa YoonGiho čo hovoril.

"Jungkook, kde si bol? " zopakoval otázku.
"V spoločnosti. PD-nim chcel aby som chodil navyše na hodiny. " odpovedal som stroho a pobral som sa do svojej izby.

Izbu som zdielal spolu s Jiminom. Vedel som, že teraz sem nepôjde, tak som sa zamkol. Kým som mal ako takú náladu, chcel som sa pripraviť do školy. Vytiahol som si knihy a vypracoval som si dve  úlohy. Na učenie som dnes už nemal náladu. 


Započul som slabé klopanie na dvere. V rýchlosti som si nahádzal všetko do tašky a tašku som si schoval pod stôl.

Otvoril som dvere a pred nimi stál Taehyung. Hlavu mal jemne naklonenú doboku a na tvári mal nepatrný úsmev.

"Jungkookie." vyslovil moje meno a smial sa ešte viac.

"Hm?" jednoducho som sa opýtal.

Chcel niečo povedať ale začal mi zvoniť mobil. Zdvihol som ukazovák v znamení aby počkal. Vytiahol som mobil a posmial som sa.

"Kto ti volá?" opýtal sa a nakláňal hlavu smerom ku mne by videl meno volajúceho.
"SungMin." odpovedal som stroho.

Zodvihol som mobil.

"Ahoj, len som chcel, že tie podklady ti pošlem zajtra. Nechcel som aby si náhodou čakal na ne."

"To je v poriadku. Dneska nemám ani na to náladu."
"Tak uvidíme sa zajtra, JungSuk."

"Hej, uvidíme sa zajtra SungMin." ukončil som hovor. 


"Ty sa zajtra s ním stretneš?" opýtal sa ma Taehyung.

Otočil som sa mu chcrbtom. 

Ty pako. To je môj spolužiak. Samozrejme, že sa s ním stretnem. 

V hlave som mal milióny myšlienok na odôvodnenie ale ani jednu som nedokázal mu povedať.

"Ano." povedal som nakoniec.
"Bol si s ním aj dnes?"povedal a ja som prekvapene pozeral pred seba. 
Nedokázal som vediet ako sa teraz tvári ale podľa jeho hlasu som usúdil že jeho úsmev na tvári už zmizol.
"Ano." znova som mu odpovedal a čakal som na jeho reakciu. Ticho. Úplné ticho sa ozývalo v celej miestnosti, prerušiloho až buchnutie dverí.
Otočil som sa a Taehyung tu už nebol.

Vyzliekol som sa do pižama a ľahol som si do postele. Zadriemal som. Keď som pootvoril oči v izbe už bola tma. Znova som ich zatvoril. Zobudil som sa na to ako prehla moja druhá strana postele. Zacítil som teplo, ktoré si ovynulo ruky okolo môjho pásu. Keď som pootvoril oči Taehyungova spiaca tvár sa nachádzala vedľa mojej. Viac som sa k nemu pritúlil a zaspal som.


Chcel Som Iba Jedno...[VKOOK]Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt