Chcel Som Iba Jedno...[VKOOK]

Pokojný deň

P.O.V. JungKook

Otvoril som oči. Povzdychol som si. Cítil som stále okolo seba to príjemné teplo. Zodvihol som opatrne pohľad smerom k Taeho tvári. Naše pohľady sa streli. 
"Prepáč." zachrapčal som svojím ranným hlasom.
Nič nepovedal iba nadvihol obočie.
"Ze som sa lepil." trochu som sa odtial a dvihol som sa na rukách.
Započul som jeho tichý smiech. Pozrel som sa na neho a on sa usmieval od ucha k uchu.

"Ak si si nevšimol tak ja som bol ten čo sa na teba lepil." povedal a znova si ma k sebe privinul.
Hlavu som znova mal zaborenú v jeho hrudi.

"Môj JungKookie je späť." povedal a zacítil jemný tlak na hlave.

On mi dal pusu na vlasy? Alebo sa mi to zdalo? Ako vážne? 

"Je ešte skoro. Chvílku takto ostanme." prehovoril po chvíli.
Iba som mu odpovedal prikívnutím. Ležali sme takto minimálne hodinu.

 Za ten čas sa mi hlavou myhali rôzne myšlienky.

"Tae?"  

"Hm?"

"Čo sa včéra stalo?"

"..."

"V-Hyung"

"Nič vážne. Len som sa doma nudil sám."

"Tak si mal ísť s ostatnými."
"Nechcelo sa mi.... Chcel som byť s tebou." zašepkal až som si nebol istý či to naozaj povedal.

"VKOOK!! Raňajky!" zakričal Hoseok.
S povzdychom sme sa obaja postavili. Obidvaja sme si opláchli tvár a umyli zuby.

Keď kráčal chodbou Tae zničoho nič mi skočil na chrbát.
"Taehyung. Padneme." prekvapene som zareagoval. On sa iba zasmial a poplácal ma po zadku.

Pousmial som sa nad tým a niesol som ho tak do kuchyne.
"Konečne ste hore." povedal Jin a položil na stůl aj pre nás raňajky.
Poďakovali sme mu a chcel som sa usadiť ale všimol som si že jedna stolička chýba.
"Počkať. Chýba tu stolička." obzrel som sa či ju náhodou niekde neuvidím.
"Jop. NamJoon ju rozbil." odpovedal mi YoonGi.
"JungKookie." oslovil ma Jimin a potľapkal si po svojej nohe.
"Ďakujem Jimin ale to je v poh-." nedopovedal som lebo Taehyung si ma stiahol k sebe.

Pozrel som na neho s červeňou v tvári. On sa na mňa iba usmial a pustil sa do jedla.

Keď sme dojedli a Jin odložil všetky riady do drezu so širokým úsmevom sa na nás otočil.

"Tákže vidím že všetci dnes majú dobrú náladu. " očami prešiel kazdého a znás. Jeho pohľad sa zastavil na Taehyungový ktorý mal bradu opretú na mojom rameni.
"YoonGi nemá." ozval sa zrazu Jimin.
"On nikdy nemá dobrú náladu ráno. Ale to mi neprekáža v tom aby sme dnes upratovali." usmial sa Jin a rozdelil nám práce.

Doupratované sme mali až tesne pred obedom. Po ňom sme sa unavený zvalili na sedačky v obývačke. Skončili sme nakoniec pri pozeraní filmu. Rozvalený všade. Taehyung asi v polovičke filmu zaspal objímajúc ma. Keď som sa pozrel na hodinky povzdychol som si.
    

P.O.V. TaeHyung

Otvoril som oči keď som zacítil okolo seba prázno. Videl som ako JungKook odchádza. Pretrel som si tvár. Vošiel som do svojej izby kďe som sa prezliekol. Zobral som si aj čiernu šiltovku a čierne rúško.

"Kam ideš?" ozval sa Jinov hlas za mnou keď som sa obúval.
"Za JungKookom."odpovedal som stroho a vyšiel som z dormu. 

Obzeral som sa no nikde som ho nevidel. Vydal som sa po ulici, keď som na konci ulice zabočil a všimol som si ho ako stojí pred kaviarňou. Vizeral ale inak. No vedel som že to je on. Jeho by som spoznal vždy. 
Počkal som kým vojde do nej a pomali som sa tam vybral. Otvoril som dvere a sklopil som pohľad do zeme aby ma nikto nespoznal. Očami som prebehol kaviareň a všimol som si ho ako sedí s nejakým chalanom úpne vzadu. Usadil som sa aby si ma nevšimli. Sledoval som ich. Na stole mali rozložené nejaké knihy a iba komunikovali spolu.

Žeby som sa v tom zmýlil? Ak je to ten Sungmin. Žiarlil som nadarmo.

Postavil som sa. Chcel som odísť a nechať ich tak no vtom som uvidel ako sa dotkol JungKookovej ruky a začal sa k nemu približovať. 
Prekvapene som sa na to pozeral. Neveril som vlastným očiam.

O čo sa ten chlapec pokúša a ako to že Jungkook sa neodtiahne??

Vydal som sa k ich stolu. Odrazil som jeho ruku od JungKookovej a JungKooka som zdrapil a postavil vedľa seba. 
JungKook sa prekvapene na mňa pozrel.
"Tae-" prekvapene vykoktal zo seba. Nečakal som na nič. Pritiahol som si ho k sebe, stiahol som si rúško pod bradu a pobozkal som ho. V tom bozku neboli city. Bol to rýchly bozk v ktorom so mu chcel ukázať že si nemá dovolovať na niečo čo nie je jeho.

"JungSuk? Kto je to? " prekvapene sa ozval.
"SungMin, t-to je..." chcel mu odpovedať JungKook no nedokázal z toho šoku.
"Je môj!" povedal som sa keď som sa nahol k Sungminovy. Nahádzal som veci do JungKookovej tašky. Prehodil som si ju cez pleco. Rúško som si znova vytiahol hore. Silno som zdrapil JungKookovu ruku a vydal som sa s ním von. 

Neprotestoval nechal sa ťahať. No keď sme došli do dormu odtrhol sa.
"Šibe ti? Preboha čo si tam robil?" zvýšil na mňa JungKook hlas.
"A ty? čo si tam robil ? S ním? Baví ťa to?" zvýšil som na neho hlas tiež.
"Vobec ničomu nechápeš." zakrútil JungKook hlavou a otočil sa na odchod.
Chytil som ho za ruku a znova k sebe otočil.
"Odpovedz mi! Baví ťa to?" stlačil som mu silnejšie ruku.

"Čo?"

"Tu sa tváriš že ti na mne viac záleží a potom tráviš stale čas s tým chalanom. Nevadí že sa ťa dotýka!" neudržal som sa a skrýkol som na neho.
"Ty si vážne slepý. " povzdychol si JungKook a znova sa otočil na odchod.

Chytil som ho silno znova za ruku a otošil ku mne. Na nič som nečakal a v rýchlosti som si ho pritiahol. Naše pery silno narazili o seba. Cítil som že sa nezapája do toho bozku. Pritiahol som si ho ešte viac k sebe volnou rukou som mu zašiel do vlasov a trochu som ho za ne potiahol.

"Oj chalani asi by sme tu nemali byť." započul som cez to všetko Hobiho hlas. Otvoril som oči neprestávajúc bozkávať JungKooka. Stáli tam všetci. Pár metrov od nás.