Chcel Som Iba Jedno...[VKOOK]

Deň JungKook P.O.V.

Ráno som sa zobudil ako keby som spal cel noc na tvrdej zemi.
Chrbat ma hrozne bolel.
Posadil som sa a pretrel som si oči. Bolo eštee skoro ráno.
Natiahol som sa a postavil som sa z postele.
Vošiel som do kúpelne kde som vykonal rannú hygienu. Obliekol som sa a zobral som si tašku.

Z ladničky som si vytiahol obedár, ktorý ako každý deň pripravil pre mňa Jin-hyung.

"Nezabudni sa poriadne najesť. -Jin"

Keď som vyšiel z dormu, nahodil som svoje "prestrojenie" a vidal som sa na autobusovú z᳴ástavku.
Prekvapilo ma keď ma pred školou čakal SungMin.

"Dobré ráno." pozdravil ma keď som k nemu podišiel.
"Dobré ráno." s úsmevom som ho odzdravil.
Rozprávali sme sa o bežných veciach keď sme prechádzali chodbami školy. Nepýtal sa ma na žiadne osobné veci.
Pri ňom som to bol proste "ja" aj keď nevedel kto v skutočnosti som.

Hodiny ubiehali docela rýchlo.
Jedine čo ma mrzelo bolo, keď na hodine angličtiny dali neohl᳥ásenú písomku.
Už teraz som vedel, že som pohorel.
Posledna hodina bola literatra. Učiteľka nám rozprávala obsah knihy, ktorej pointa bola nasledova svoje sny.

Keď dopovedala obsah začala vyvolávať žiakov a pýtať sa na ich sny.

Modelka, učiteľ, novinárka, právnik.. Padli rôzne vysnené povolania.
A ma zamrazilo keď zrazu učiteľkin pohľad padol na mňa.

S prekvapením pohľadom som na ňu pozeral.
"JungSuk. A tvoje je aké vysnené povolanie?" opýtala sa ma.
Ostal som ticho. Nevedel som čo jej mám povedať. Samozrejme vedel som som čo som vždy chcel byť.
Mal som to šťastie že sa mi to nakoniec splnilo, no nechcel som aby si ma tu za to doberali.

Presvedčilo ma až to keď sa zrazu SungMin otočil na mňa a povedal nech kludne poviem čo chcem.
"Spevák" nakoniec som šepol a dúfal som že nikto si ma nebude za to dobera.
"Och. Pekné vysnené povolanie." poznamenala iba učiteľka a venovala sa iným.

Šťastne som si vydýchol. Škola sa konečne skončila a ja som rýchlo upaloval zo školy preč len aby som sa vyhol pohľadom spolužiakov, ktorý si o mne niečo šuškali.

Pred knižnicou som počkal na SungMina. Spoločne sme sa vidali do knižnice, kde sme si obsadili stôl v  rohu.
Rozložili sme si knihy a venovali sme sa učeniu. Prešla asi hodina kým sme sa učili, keď som na sebe ucítil niekoho pohad.

Zodvihol som svoj pohľad od kníh a stretol som sa so SungMinovm pohľadom.
"Deje sa niečo?" opýtal som sa ho.
"Nie, ja len.. Pravdu povediac ja stále uvažujem nad tvojím vysneným povolanim." povedal s rozpačitým smevom.
"Prečo?" Nechápal som kam tým mieri.
"Nejak mi to k tebe nejde. Neviem... Neviem si ťa predstaviť ako nejakého idola." zasmial sa potichu.
"Tak to sme dvaja." usmial som sa.

Zrazu mi zavibroval mobil. Zodvihol som ho.
Ja:                "Ano?"
Taehyung: "Jungkook?"
Ja:                "Deje sa niečo?"
Taehyung: "Mal by si prísť."
Ja:                "Prečo? Všetko je v pohode?
Taehyung: "Proste prídi."

Zrazu zavesil. Nemal som z toho dobrý pocit. Čo keď sa niečo stalo v dorme?