Wild life ( With Shawn Mendes )

Sherlock

Chcela som do rúk zobrať telefón s úmyslom zavolať im. No ani za toho pána, som ho nevedela nájsť.

" Kde je ?! " rozkrikovala som po celej izbe. Bola som vytočená do vývrtky a tak som si nevšimla, že do izby vošla Zara. Prudko som sa otočila a vďaka mojím hnevom zastretým očiam som si nevšimla, že za mnou stojí. A tak som sa o ňu potkla a aká dlhá, taká široká som sa rozčapila na zemi. Našťastie som pristála na koberci, no aj napriek tomu pristátie nebolo také, aké som si predstavovala. Zara sa ku mne okamžite rozbehla a vyoblizovala mi celú tvár.

" Prestaň, Zara. Zara ! Noták ZARA ! " rehotala som sa jak pustená z blázinca. Milujem toho psa. Je to moje zlatíčko. Aspoň v tomto dome nie som sama. Mám ju. Keď rodičia nie sú doma ( a to sa stáva naozaj často ) robí mi spoločnosť.

Ešte chvíľu sme sa váľali po zemi a potom som si spomenula, čo som chcela urobiť, než som skončila na zemi. Posadila som sa a krútila sa dookola v snahe nájsť môj telefón. Čím viac som sa tam točila, tým viac som sa cítila bezradnejšie. Skvelé. Prv, než som stihla vypustiť z úst pár štipľavých slov, na stehne mi pristála Zarina labka. Otočila som sa a videla som ako môj pes drží môj telefón v papuli. Úplne spokojná tam sedí, akoby jej panička práve nedostávala záchvaty hnevu. Bože. Toto len ona vie.

" Ďakujem, Sherlock. " povedala som sarkasticky. Zara to ale pochopila a tou istou labou do mňa drgla.

" No prepáč. Áno, ďakujem. Neviem čo by som bez teba robila. "  povedala som teraz už serióznym tónom. Zara sa postavila a s hore nosom sa vybrala do svojho kúta. Áno, správne. Ona má vyhradenú časť mojej gigantickej izby. Má tam posteľ aj s perinou a vankúšmi. Neverili by ste, ale ona sa naozaj vždy zakutrá pod paplón. Potom tam má nočný stolík na ktorom má väčšinou hračky, alebo to, čo si tam položí. No a nakoniec má aj skriňu. Samozrejme plnú psieho oblečenia. Síce som zásadne proti, lebo psy sú v podstate skrotený vlci a kto to kedy videl, aby chodil vlk v bundičke ?! Akože, okey. Nepočítam takú čivavu. Veď to je prerastený potkan. ( Nič proti čivavám, len ich nemám rada ) Myslím normálnych psov. Ako Zara. No ona je horšia ako ja. Vždy keď s ňou idem na prechádzku, nejakou NÁHODOU skončíme v obchodnom centre a samozrejme, že slečna si to namieri rovno do zverimexu. Ale ona je, pravdaže, moc fajnová nato, aby si tam niečo vybrala. Nakoniec kúpime len nejakú hračku a po ceste domov sa zastavíme u jej návrhara, aby jej niečo urobil. Aj to si sama vyberie, ako inak. Bože. Ten pes je naozaj horší, ako ja. A aby som nezabudla povedať, všetko čo tam má ( myslím posteľ, nábytok aj koberec s veľkým odtlačkom psej labky ) je prispôsobené jej veľkosti. Takže na mieru urobené. Áno, viem čo si teraz hovoríte. Rozmaznané psisko. Ale, verte či nie, počúva ma na slovo. 

Konečno som zobrala ten telefón do ruky a zavolala som im.         

Na hodinkách neprešlo ani 5 minút a všetci už boli nasačkovaní pred mojou plazmou. S povzdychom som si vyšla schody a usadila som sa v mojej guli. Už som skoro zaspávala, keď som pocítila niečiu ruku na mojom kolene.

" Lýdia ? Si v poriadku ? " ozval sa ustarostený hlas mojej najlepšej kamarátky.

" Hm ? O, áno som. Len sa cítim, tak ... divne. Už od rána. Cítim, akoby niečo malo prísť a ja neviem čo. A ten pocit ma ubíja. " vzdychla som si.

" Óo a Mel ? Ideš s nami na masáže a potom do bazénov. " oznámila som jej. Síce som sa jej to mala opýtať, ale nasrac.

" Okey, ale nemám tu plavky. " vzdychla si tentokrát ona.

" V pohode ja ti nejaké dám. " žmurkla som na ňu.

" Lááskyyy. Poďte si zahrať JustDance 4 !! " zakričali na nás bratia prosebne. Keby som mala energiu nazvyš, dokopala by som ich za to oslovenie. Ale fakt je ten, že by som ich mohla dobiť koľkokrát len chcem, nepomôže to. Sú skrátka nenapraviteľní. Odkiaľ to viem ? Už neraz som to skúšala.

" Čo sa tak škeríš ? " opýtal sa ma s obrovským úškrnom, Gray.

" Myslím na to, ako som ti dala minule na hubu. A tak isto aj tvojmu bratovi. " nad tou predstavou som sa znovu usmiala.

" Heeej ! To bolo nefér ! Vieš predsa, že dievčatá sa nebijú. " povedal urazene.

" Viem. " žmurkla som a nechala sa úplne pohltiť hrou. Milujem tú hru. Možno preto, že tancovať viem naozaj skvelo. Pfff, egoizmus.

" Hej, pozrite ! " zakričal Eth a ukazoval na Zaru. To trdlo si prišlo zatrsať s nami. Veď prečo nie. Tak sme sa tam všetci krútili, až kým mi Rob neoznámil, že sem ide mamka. To bol signál, že je najvyšší čas, aby sa chalani spakovali. Predtým, než však úplne opustili moju izbu, Gray sa otočil.

" Zajtra sa tešte. " oznámil so žmurknutím a zanechali nás tam s našimi úbohými myšlienkami. Ako to myslel ? Na čo sa máme tešiť ?

Skôr než som sa stihla hlbšie zamyslieť, prišla mamka a my s Mel sme sa rýchlo vychystali a nastúpili sme do auta.