Mladá, ešte len 17 ročná, Lýdia, má viac tajomstiev, než väčšina normálnych tínedžerov. Má však priateľov, ktorí jej pomáhajú niesť bremeno strachu z odhalenia. Má Lýdia šancu na normálny život ? S najväčšou pravdepodobnosťou nie. No Lýdia sa tak ľa...
Keď sme sa vrátili z kúpeľov bolo krátko pred siedmou. Najvyšší čas. Mamka ma súrila, aby som sa rýchlo poobliekala a vyčesala. Ale bola som rada, že nepindá, že ideme neskoro a že to nestihneme. Pretože my sme boli u Melissi doma už o 18:15, ale moja drahá mamka sa musela zakecať. Ahh. A ja mám mať preto teraz trisky v riti. Parádne.
Prešla som cez izbu k môjmu šatníku a vošla som dnu. Prehrabovala som sa tam dobrých 15 minút a nič som nenašla. Ešte že som sa stihla osprchovať a umyť si vlasy tam, lebo teraz by som to nestíhala, ani keby som sa do kocky poskladala.
" Počkať, tieto ! Nieee tie niee. " bola som tak zúfalá, že som sa rozprávala sama so sebou.
" A tieto ? Áno, tie sú skvelé. Zara ! Poď sa pozrieť ! " zakričala som na moju vernú spoločníčku.
" Môžem ísť v týchto ? " opýtala som sa jej a pritisla som si ich k telu. Zara len pokrútila hlavou a nesúhlasne zaštekala.
" No tak fajn slečna ' všetko viem a som dokonalá '. Tak čo si mám podľa teba obliecť, ha ? " bože, ja už som sa skutočne zcvokla. V tom mi ako na odpoveď vbehla do šatníka za mnou a zaliezla mi do jednej z obrovských skríň. Po chvíli vyšla a v papuli držala nejaké šaty.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Boli celkom pekné, ale viem presne, prečo som ich mala tak hlboko v šatníku. Fakt bol ale ten, že na túto príležitosť boli priam dokonalé. Doladila som ich čiernymi doplnkami a vysokými čiernymi lodičkami na platforme.
" Fajn a ešte účes. " povedala som si a pozrela sa na Zaru. Tá už utekala pre nejaký obrázok. To je motovidlo. Nakoniec som sa rozhodla pre môj obľúbený. Zapletený. Milujem také vlasy. Využila som pri tom aj nové doplnky, ktoré sme boli kúpiť.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vyzeralo to tak dokonale, že som si to musela odfotiť a fotku dať na instagram.
" Lýýdia ! Poď užž ! " kričala na mňa mamka. Ani som si neuvedomila, kedy zazvonil zvonček. Okamžite som vystrelila k zrkadlu. Obzerala som sa a obzerala. Bola som dokonalá. Áno, znovu ten môj egoizmus.
" Ideem ! " odkričala som a neodpustila som si ani prevrátenie očami.
Z izby som vyšla aj spolu so Zarou. Keď som už bola na schodoch, ktoré viedli na prízemie, mamka na mňa ešte zakričala.
" Lýdia, zlatko. Dones ešte tú krištáľovú vázu z hornej poličky. Kým nie si úplne dole. " povedala medovým hlasom. Asi ucítila, že keby som bola o pár schodov nižšie, kašlala by som na to.
" Dobre, už idem. " rezignovala som. Len el-te-te som dočiahla na vázu, no podarilo sa mi to. Bola naozaj obrovská a hlavne ťažká.
Pre boha. To koľko kvetov tam chcú dať ? Celú záhradu ?
Pomyslela som si. Ruky som mala ako v ohni a tak som sa radšej veľa nezamýšľala a išla dole schodmi. Keď som bola na posledných dvoch, počula som hlasy osôb, ktoré stáli oproti mne. Nedalo mi a pozrela som sa, kto je tak veľavážený, že som sa musela nasúkať do takýchto šiat.
Keď sa mi oči stretli s tými čokoládkami, nedokázala som uveriť tomu, čo vidím. Váza mi v tej chvíli vypadla z rúk a z treskotom sa roztrieštila o drahú drevenú dlážku.
Toto sa mi asi sníva.
Keď som po chvíli pochopila, že toto nie je len zbožný sen a že sa dokážem aj hýbať, okamžite som sa k nemu rozbehla. Vyskočila som mu do náručia a pevne ho stískala. On však nezaostával a objímal ma ako najviac vedel.
" Chýbala si mi Lýdia. " povedal tým jeho úžasným hlasom.
" Aj ty mne Shawn. "
Ďakujem vám veľmi pekne za to, že toto vôbec čítate. Tento príbeh sa mi pozdáva a baví ma písať ho.
