Wild life ( With Shawn Mendes )

Nevyskakuj, zlatko

Horko ťažko som vydržala celé dnešné vyučovanie. Akonáhle zazvonilo na obed, čiže koniec vyučovania, ako prvá som vystrelila z triedy. Dokonca ani učiteľka nebola taká rýchla. Všetky veci som si naukladala do skrinky a čakala na ostatných.

" Čo to do teba vošlo ? " " Odkiaľ ich poznáš ? " povedali jeden cez druhého v tej istej chvíli. Pff, dvojičky.

" O tom sa teraz baviť nejdeme. Chcete ísť na ten blivajs alebo nie ? " snažím sa nejako to zahovoriť. Sama neviem, čo by som im povedala. Že ich poznám ? Že som ich milovala, ale život je hold sviňa ? Hah, no iste. Už nikdy. Nikdy viac sa k tomu nebudem vracať. UŽ NIKDY !

" Eeem, Lýdia ? Si v pohode ? " opýta sa ma Mel, bojazlivo ?

" Prečo by som nemala ? " bože, vážne Lýdia ? Nič lepšie ťa nenapadne ? Inokedy máš múdrych rečí jak koza bobkov, ale teraz povieš toto. Výborne zlatko. Ide ti.

" Dobre, musíme sa porozprávať. A to hneď. " povedala ako na hotové.

" Mel, som NAOZAJ v pohode. Len ma dnešný deň a nečakané udalosti trochu rozhodili, to je všetko. " povedala som čiastočnú pravdu. Ako vždy. Vždy hovorím len čiastočnú pravdu.

" Lýdia, ale ty nebývaš nikdy rozhodená. " poznamená Shawn a ja sa zarazím. Má pravdu, dočerta. 

" Em, som hladná a toto mi naozaj nechutí. Idem si do bufetu niečo kúpiť. " poviem a urýchlene odtiaľ odídem. Bože ešte aj pred kamarátmi musím mať tajnosti. Síce fakt je ten, že Mel a Shawn vedia o čo ide. Ale to na situácii nič nemení.

Bleskovo som zahla za roh a trielila do toho bufetu. Áno, naozaj som tam chcela ísť. Nepotrebovala som jedlo ale čokoládu. Veľa čokolády. Nervy som mala takmer v koncoch a to tu sú iba jeden deň. Ako to krista vydržím ?! A kedy chcú znovu vypadnúť ?!

Nakúpila som si snáď tonu čokolády a litre arizony. Potrebovala som to ako soľ. Už som jednu zjedla. Mala som pocit, že po každom kúsku tej blbej čokolády mi narastá riť.

" Netlač toho toľko do tej hlavy. Budeš mať obrovský kufor. " poznamená, práve okoloidúci Cameron. Spolu s Nashom sa na tom ohromne zabávajú.

" Áno, ale teba asi nedobehnem. " poviem naoko sklamaným hlasom. Obaja sa zastavia a pozrú sa na mňa.

" Na tvojom mieste by som si moc nevyskakoval. " oborí sa na mňa Nash. Ale, čo. On vie aj rozprávať ?

" Ale, ale, ale. Chlapček má aj jazýček ? " moje značné prekvapenie v hlase bolo síce falošné, no zabralo to.

" Povedal som, že nemáš vyskakovať ! " pristúpil ku mne a z výšky sa na mňa pozeral prižmúrenými očami. Priam z neho vyžarovalo, ako veľmi nadriadený sa cíti byť.

" Áno ? Prepáč, cez to tvoje ega ťa nejako nepočuť. " podišla som k nemu bližšie aj ja. Hah, nech si o sebe nemyslí.

" Ty mi tu niečo hovor o egu. Máš ho viac než polka tejto školy dokopy. Hah,  mrcha malá. "

Akože ma to nazval ?! 

" Akože si mi to povedal ? " podišla som ešte bližšie. Teraz som mala prižmúrené oči ja.

" Dobre si počula. Ooo, počkať. Ja som zabudol. Tebe sa nikto nikdy neodvážil tak povedať, však ? Samozrejme až na tvojho milovaného otecka. Čo myslíš, vie ešte že existuješ ? " povie s tak nechutne arogantným a vyrývačským hlasom, že by som najradšej hodila tyčku. Hah, chlapče. Ty nevieš, čo robíš.

" Správne. Nikto sa neodváži na mňa čo i len krivo pozrieť. A ak sa niekto taký nájde, dlho mu to nevydrží. Hah. Myslíš si, aký si hrdina, že tu na mňa hulákaš a snažíš sa ma totálne ponížiť pred celou školou. ( zmätene sa poobzeral dookola ) Áno, všimla som si, že sa všetci pozerajú. No tým si si iba podpísal rozsudok. Karta sa obrátila, čo ? Čakal si, že budem ustupovať ja pred tebou a budem ťa prosiť so slzami v očiach, aby si prestal. A namiesto toho ustupuješ ty. Vtipné že ? Varujem ťa. Zahrávaš sa s vodou, zlatko. " keď sa zatváril nechápavo, s radosťou som mu to vysvetlila.

" Oheň uhasíš, ale vodu nie. Voda vyplní každý priestor, vojde sa všade. Narobí toľko škody, koľko si ani nedokážeš predstaviť. A čo je najlepšie, proti vode nedokážeš bojovať. Keď ťa raz pohltí, nie je cesta späť. A varujem ťa ešte v niečom. Keď sa ťa raz rozhodnem zničiť, tak to urobím. Pohltím ťa úplne, no u mňa neexistuje žiadna hladina, kde by si sa mohol nadýchnuť. Utopíš sa ako malé mača. " teraz bol už opretý o náprotivnú stenu. Celú tú dobu cúval a ja som pokojne kráčala. V očiach mu bolo síce stále vidieť pohŕdanie, no aj malilinko strachu. A to bolo podstatné. Poznámka, drahý, ktorú by si si mal zapísať za uši. Predátorovi nikdy neukazuj, že sa bojíš.

" Lýdia, to by stačilo. Poď, ideme. " ťahal ma za ruku Shawn. Počkaj zlatko, ešte som neskončila.

Vytrhla som sa zo Shawnovho zovretia. Síce chudák ani nevie, čo takého zlého mi povedal, no to je jeho problém. Mal držať hubu a ísť ďalej.

" Ooo a aby som nezabudla. Moji rodičia sa aspoň majú radi. " priam som počula, ako sa mu od hnevu rozbúchalo srdce.

" Ty jedna hnusná - " " Nash, poďme. Už naozaj stačilo." Zasiahol Cameron práve vtedy, keď chcel niečo vypustiť z úst.

" Toto si ešte vypiješ ty štetka ! " kričal ako zmyslov zbavený.

Hmm, takže klinec po hlavičke ? D.O.K.O.N.A.L.É.