Wild life ( With Shawn Mendes )

Chýbajú mi

" Lýdia, Lýdia ! "

Mami ?

Behom sekundy som sa posadila, za čo sa mi poďakoval chrbát v podobe bolesti vystrelenej do celého tela. Som celá spotená a udýchaná. V hlave mi letelo len jedno. JA ŽIJEM !

" Lýdia, zlatko. Si v poriadku ? Prečo plačeš ? " počula som mamkin hlas, no nereagovala som na neho.

" Ja žijem. " povedala som zasnene a akoby som tomu nebola schopná uveriť.

" Samozrejme, zlatko. Bol to iba sen, neboj sa. " povedala mi láskavým hlasom, ale ja som stále nevnímala. Shawn, kde je ?

" Shawn ..." začala som sa obzerať.

" Shawn je aj s ostatnými v kuchyni, zlatko. Je už pol jednej poobede. Spala si dlh- " viac som už nepočula. Letela som schodmi dole. Ani nie za pár sekúnd som stála celá udýchaná v kuchyni. Poplašene som sa okolo seba obzerala, až som ich uvidela. Všetci na mňa upierali zmätené pohľady. Ignorovala som ich. Okamžite som sa vrhla na Shawna. Ten chvíľu nereagoval, ale hneď, ako pochopil, čo sa deje, objatie mi opätoval.

Mne sa spustili slzy a seriózne som sa zložila. Vrhla som sa aj na zmätenú Mel a neskôr aj na dvojičky.

" Ľúbim vás, všetkých. Viete to však ? Prosím povedzte, že to viete. " fňukala som ako malé decko.

" Lýdia, zlatko. Jasné že to vieme. Čo sa stalo ? " odpovedala za všetkých Mel. Vyzerala naozaj ustarostene. Takmer ako moja mama pred chvíľou.

" Eeem, nič. Len som mala zlý sen. VEĽMI zlý sen. A hlavne reálny. Priam som cítila, že je to skutočné. " stále som nedokázala uveriť, že sa to nestalo. A vlastne ... čo všetko sa mi snívalo ?

" Neboj sa, Lýd. Bol to iba sne. Nič z toho sa nestalo a ani nestane. " povedal Gray a vtiahol ma do svojho objatia. Prišlo mi to milé, že niečo také povedal, ale on a ani nikto iný nevie, čo sa mi snívalo. Nikto iný okrem mňa nevie, že sa niečo také môže vážne stať. Že môžem prísť o svojich kamarátov tak, ako som prišla o tých predtým.

Áno, mala som priateľov aj predtým. Ale o tom potom.

Len som prikývla a odišla späť do svojej izby. Chcela som sa dať nejako dokopy. Je síce sobota, ale ako hovorí Mel : Život je príliš krátky na to, aby si si vyberala ' škaredé ' oblečenie.

Tak som teda vykročila k šatníku, keď ma uprostred pohybu zastavilo otvorenie dverí. Z nich vyšiel Shawn a sadol si mi na posteľ. Potľapkal miesto vedľa seba, čím mi naznačil, aby som si šla sadnúť k nemu. Neváhala som a prisadla som si.

" Povedz mi, čo sa ti snívalo. " prešiel rovno na vec. Pekne po lopate.

" Nič také. Neboj sa. " usmiala som sa. Hneď na to som si v duchu vlepila facku. Vedela som, že Shawn pozná moje falošné úsmevy.

" Lýdia. " varovne sa na mňa pozrel.

" Vážne Shawn. Nič hrozné to nebolo. " snažila som sa ho presvedčiť. Neviem, či by som mu dokázala povedať všetko. A taktiež neviem, či som chcela presvedčiť jeho, alebo seba.

" Takže nič hrozné ? Spala si do pol jednej poobede a z tvojej izby bolo počuť hrozný plač a krik. Takže buď mi povieš, čo sa ti snívalo, alebo mi povieš, čo s ti snívalo + mi kúpiš zmrzku. " povedal a na konci na mňa žmurkol.

Vzdychla som si a všetko mu povedala. Fakt bol ten, že som nechcela, no nemala som dostatok energie na odporovanie. Zhlboka som sa nadýchla a povedala mu, čo ma najviac trápi. Čo ma vždy najviac trápilo. Už od doby, kedy to celé začalo.