Mladá, ešte len 17 ročná, Lýdia, má viac tajomstiev, než väčšina normálnych tínedžerov. Má však priateľov, ktorí jej pomáhajú niesť bremeno strachu z odhalenia. Má Lýdia šancu na normálny život ? S najväčšou pravdepodobnosťou nie. No Lýdia sa tak ľa...
Zobudila som sa na bolesť v chrbte. Otvorila som oči a uvedomila som si, že ležím na chrbte a visím dole hlavou z postele. Od zhrozenia som sa strepala na zem. Dopadla som rovno na už ležiacom Ethnovi.
" Hmm, dávaj pozor. Niekto by tu rád spal. " zamrmlal a odkopol ma až na druhú stranu koberca. Pekné od neho.
Tak som sa teda dvihla a zamierila do kúpeľne. Umyla som si zuby, vlasy, osprchovala som sa a podobné veci. Keď som skončila, vošla som do izby len v uteráku a hneď zamierila do šatníka. Vybrala som si spodné prádlo, obliekla si ho a pozrela sa na hodinky. 6:05.
Krása.
Zívla som si a rozhodla sa ísť do kuchyne. Spravila som si Mojito a vyšla na terasu. Usadila som sa do kresla pri bazéne a užívala si ranné slnko. Za chvíľku ku mne pribehla Zara a uvelebila sa pri mne. Moja verná spoločníčka. Po chvíli ticha ma štuchla ňufákom a tým ma vytrhla z myšlienok.
" Čo ? " nechápala som. Len na mňa upierala tie svoje očiská.
" Hhhh. Bojím sa. " vzdychla som si a priznala som sa jej. Ona sa len posadila, položila labku na moje stehno a ďalej sa na mňa pozerala.
" Bojím sa, že to nezvládnem. Bojím sa, že sa pred nimi zložím. Alebo niečo iné. Skrátka sa bojím, že to nevydržím a že niečo vyvediem. Ako v tom sne. " pomaly mi stiekla slza po líci. Zara sa postavila a pritúlila sa ku mne. Ja som ju objala a spolu sme tam sedeli. Milujem toho psa. Vždy mi pomôže a pri tom nič nepovie.
S dobrým pocitom som sa napila z Mojita.
" Neboj sa. Nebudeš na to sama. " " Nikdy. " " Budeme s tebou. " " Vždy a všade. " počula som za sebou. Všetkých. Krásne sa doplnili. A ja som od ľaku na seba vyliala polku Mojita.
" Bože. Zľakla som sa. Ako dlho tu už stojíte ? " utierala som zo seba môj obľúbený drink.
" Odkedy si sa začala rozprávať so Zarou. " zasmial sa Gray a ja som po ňom hodila plátok limetky.
" Neboj sa. Vážne. Zvládneme to. " usmial sa na mňa Shawn a ja som mu úsmev opätovala.
" Dobre teda. Tak ja sa idem obliecť a môžeme vyraziť. " oznámila som im a pobrala sa do izby. Samozrejme so Zariným doprovodom.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Obliekla som sa, učesala a spravila make-up.
" Hotovo. Môžeme ísť. " oznámila som v podstate sama sebe a zbehla schody. Dole už všetci čakali. Teda všetci okrem otca.
" No tak sa majte dobre, zlatíčko. A hlavne si neublíž a žiadne vylomeniny, dobre ? A neurob nám hanbu. " pri poslednej vete sa zasmiala a žmurkla na mňa. Ja som len pretočila očami, ale tiež som sa zasmiala.
" Otec sa neobťažoval, však ? " pozrela som do zeme.
" Odišiel na služobku, zlatko. Ale keby tu bol tak- "
" Tak by som odišla naštvaná a vyprevádzaná hádkou. Ja viem. " odpovedala som so značným pohŕdaním v hlase.
" Noták, Lýdia. Vieš, že by to tak nebolo. " povedala pevným hlasom, no bolo počuť, že ani ona neverí tomu, čo práve povedala.
" Dobre mami. Keď si chceš klamať, tak si klam. Ale mňa do toho neťahaj. Už musím ísť. Zmeškáme lietadlo. Mám ťa rada, ahoj. " objala som ju a zobrala si kufor aj s príručnou taškou.
Na záhrade som ešte vystískala Zaru a mohlo sa ísť.
Cestou na letisko mi nebolo nejak extra do reči. Cítila som sa dosť na nič kvôli tomu, že mamka obhajovala toho bezočivého kreténa.
Z myšlienok ma vytrhlo otváranie dverí na mojej strane.
" Vystupujeme princezná. " usmial sa Shawn a ja s ním.
Podišli sme ku skupinke ľudí, ktorú tvorili naši spolužiaci. Triednej sme oznámili, že sme už tu, vypočuli sme si pár debilných pindov o tom, že znovu meškáme a vošli sme dnu. Lietadlo nám letelo o 9:25 a je ešte len 7:03. Neviem, čo tu chceme tak dlho robiť, ale ja by som najradšej spala. A keď vidím tých ľudí, ktorý moje túžby rovno praktikovali, tak som dostala chuť si ľahnúť k nim. Ale to neprichádzalo do úvahy. Náhodou by tu bol nejaký paparazzi a skončila by som. Blbá sláva.
Taaak, máme tu novú časť. Áno, ešte stále som nestihla vymyslieť žiaden super, ultra, mega úžasný pozdrav, but is it too late now to say sorry ? ( ja viem, trápne ) Hhh, prečo sa snažím ? :D
Skrátka tu máte novú časť a dúfam, že sa páčila. :)
