11.časť

122 8 0
                                    

,,no víš..." zamlčal

,,no čo..?"

,,no ja- ja nevím jak to říct..."

Vláďa:

,,no ja- ja nevím jak to říct..."

Nevím jak ji to mám říct...co když odmítne a pak se naše přátelství pokazí? Toho se nejvíc bojim...

,,no čo? Povedz to tak jak to cítiš...no hovor" řekla mi...

Nad touhle větou jsem se zamyslel...

,,no tak?" zeptala se

Okey, Vláďo vzládneš to! Dáš to!

,,no já se do tebe zamiloval..miluju tě už dlouho...a nedokážu to už držet v sobě...chápu když mně odmítneš..." dořekl jsem to..

Uf,vzládl jsem to...

Ona namně překvapene koukala...

Alex:
To čo povedal, ma zarazilo...práve to isté som mu chcela povedať aj ja..no ale predbehol ma.

,,tak něco řekni né?" vyrušil ma z môjho premyšlania.

,, no ja sama neviem...čo na to povedať..ja no vlastne..." zamlčala som ,,no ja som ti chcela povedať to isté.."

Vláďa neváhal a pritlačil sa ku mne a nalepil sa mi na pery. Neváhala som ani minutu a spolupracovala som.

Po chvili sme sa odtiahli...bolo to..krásne...uplne mi poplietol myšlienky...

,,musím jít.." povedal a objal ma.

Ja som sa po chvíli a spravila som to čo on. Čapla som ho za tričko a prilepila jeho pery na tie jeho. On bol šokovaný ale potom spolupracoval.

Na nedostatok kyslíka sme sa odtiahli a obaja sa usmiali.

,,idem ahoj" dala som mu pusu na líce a odišla....

Pondelok:
Zvoní mi budík a ja musím ísť po roku do tej istej školy...no moc sa neteším...

Snaď to bude v pohode...

Dnes ide pre mňa. Celý víkend od tej večere sme sa nevideli...boli to dva dni ale aj tak to bola premňa večnosť...

***

Vstala som už konečne s postele a smerovala ako každé ráno po zobudení ku skrini...

Vytiahla som odtial oblečenie.

Keďže dnes prší tak nepojdem predsa v kraťaskoch,tielku a nejakých sandálkoch do školy.

Obliekla som si čierne skinny jeans,ktoré boli na kolene roztrhané, k tomu tričko od Vládi s napisom ,,šéfis",ktoré som od neho dostala na 18.narodeniny. Outfitt som doladila zlatým náhrdelníkom od Eli, na ktorom bola polka srdca, tú druhú polu ma Eli.

Snaď viete,čo myslim...sú to ,,best friend" nahrdelníky.

Vytiahla som zo skrine čiernu koženú bundu a nasledne si ju šla odložiť k postele,kde som mala nachystanú aj kabelku s učebnicami.

Šla som do kúpelne,kde som si dala len korektor na nedokonalosti a kruhy pod očami a zapudrovala. Upravila som si obočie a potom celé líčenje zakončila špirálou.

Vlasy som si rozčesala a následne vyžehlila....

Potom som šla do izby,kde som si vzala kabelku a bundu.

Otec ako vždy zasa nebol doma, a ani tento týždeň nebude pretože šiel do Ameriky,kvôli nejakej firme alebo čo to.

Šla som po schodoch dolu a zbalila si do školy jablko a horálku. Do kabelky som si dala jedno bubleology, zo včera,keďže som bola s Eli na nákupoch. Bol to ,,Moma's dream" som zvedavá ako chutí....

Obula som si červené conversky a obliekla bundu. Cez plece som si dala kabelku a otvorila dvere. Za sebou som zabuchla a následne zamkla. Pred domom ma čakal už Vláďa vo svojej plnej kráse.

Prišla som k nemu a pozdravila ho,on ma odzdravil a objal ma. Objatie som mu s radosťou opätovala. Potom sme sa odtiahli a mohla som čakať,že ma pobozká...a to som tiež spolupracovala... Mne to problem nerobiť!

Odtiahli sme sa s Vláďou sme si preplietli prsty.

Náhoda bola to,že mal to isté tričko ako ja (média)...

Náhoda? Ja myslím,že nie :-D

Šli sme ruka v ruke ku škole a cestou do školy sme stretli Eli... Rozprávala sa s nejakými chalanmi.

Prišli sme k nim...

,,jé čus Mánino!" pozdravil Vláďa takého blonďatého chalana,ktorí bol celkom dosť vysoký...

,,čus Vláďo" odzdravil ho.

,,Vláďo kdo je tahle holka vedle tebe?" spital sa...

,,to je moje holka..." ako? Od kedy spolu chodíme? Niečo mi ušlo?!

Vlastne ani som netušila ako to medzi nami je tak som to nechala tak.

,,ahoj som Alex..." podala som mu ruku a on ju stiskol v tej jeho ruke.

,,Martin..." odpovedal...

A ten druhý chalan je kdo?!

,,čus Filipe..." pozdravil Vláďa toho druhého chalana.

,,čávko.." ozdravil.

Ja som sa medzi tím privítala s Eli...

Okolo nás išiel Danny,ktorí sa držal za ruku s Dianou! Eli ho vraždila pohladom...

Nakoniec som sa zoznamila aj s tím druhým chalanom Filipom.

Eli mi aj hovorila,že sa jej páči...

Nieje škaredý musím uznať,je celkom fajn ale nieje môj typ...nechám ho Eli, predsa mám Vláďu...

A Filip je náš nový spolužiak.

Po nekonečnom kecaní pred školou sme sa rozhodli ísť do triedy.

Šatne vynechávame...

Prišli sme do triedy a už tam stála učitelka.

Tá rašpla stará,ktorú tak neznášam!

,,ale,ale koho pak to tu máme..." zasmiala sa tím jej škodoradostným hlasom.

,,žeby naše stará žákyně mladá Hoffmanka! Hmm ale si nám chyběla" hovorila ironickým hlasom.

Agrrr neznášam keď mi niekto hovorí Hoffmanka! a hlavne nie ona!

,,tiež vás rada vidím" odpovedala som jej ironicky a šla na miesto vedlaVládi.

,,běž si sednout vedle Karolíny!" okrikla ma.

,,prepáčte pani mudrlantka ale nie...s takou kravou ako je Karolína sedieť nebudem..."

Ehm mimochodom Karolína je ďalšia namyslená pipka s triedy,ktorá sa stále vychvaluje s tím že chodí s Andym z TvTwixx a že ako ho vôbec nemiluje a že je sním kvôli tomu aby bola slavná...

,,jak si to dovoluješ?! Oslovovat mně mudrlantkou a ješte jtomu urážet tvou spolužačku! Nejsi tu ani pět minut a už děláš problémy!" kričala

,,no volám vás taky asi preto,lebo tou mudrlantkou vlastne ste! A ja Karolinu neurážam,len hovorím pravdu..a inak,vy viete čo som zač tak radšej držte hubu!!" kričala som po nej a radšej ostala ticho mrxla stará.

V škole sa nič vzvláštne neudialo...a mňa ani neminuly hádky s mojou triednou alebo inými učami.

Ideme akurát s Vláďou,Eli,Filipom a Martinom domov.

,,inak mala by som vám povedať jednu vec..." prelomila ticho medzi nami Eli.

,,akú?" spitala som sa jej.

,,no Maťo je môj bratranec...a zistila som to pred dvoma dňami, a Martin to vie dlhšie a tak ho preradili sem k nám na školu aby sme sa lepšie spoznali a ktomu je to Vláďov dobrý kamarát" no tak to ma prekvapilo.

,,aha no..." hovoril Vláďa...

,,jojo má pravdu.." povedal Martin. Ja som to nejak neriešila a nechala to tak...

Rebels/ VláďaVideos,Danny a MartinOù les histoires vivent. Découvrez maintenant