Prológ

213 17 2
                                    

    Ahojte! ^^ Začala som písať nový príbeh, tak dúfam, že sa vám bude páčiť. :) 

Na krajinu už padal súmrak, keď som sa vracala domov. Vyrazila som si s partiou svojich kamarátok, posedeli sme si pri čaji a poohovárali sme snáď polovicu mesta. A bolo nám jedno, či dotyčné osoby všetky poznáme.
Bývala som od kaviarne najďalej, takže som domov musela ísť už sama. Nebála som sa. Nemala som sa čoho. Démoni? Neexistujú. Duchovia? Rozprávky pre malé deti. Vlkolaci, upíri, zombie? Choďte s tým niekde, nevidíte, že som už dospelá?
A keby ma napadol človek, zmením sa na jastraba a už ma neuvidí. Mohla som byť dávno doma, keby som sa nebála, že ma niekto neuvidí. Vyšla som už síce do časti, kde žiadne domy nie sú, lenže ešte nepadla na krajinu tma, takže vonku mohol byť naozaj ktokoľvek.
„Počkaj!" prudko som sa zvrtla, keď som začula mužský hlas. Potom som pocítila už len úder do temena hlavy a odvtedy si nič nepamätám. Pohltila ma temnota.

Akadémia svetla a temnotyDonde viven las historias. Descúbrelo ahora