Kráľovná všetkých trapasov

Tri trapasy za jeden deň?

,,Čo som komu urobila? Prečo sa to muselo stať zasa mne?"pýtam sa svojej kamarátky Victorie. ,,Kľud upokoj sa veď to nebolo také strašné." ,,Máš pravdu nebolo to strašné bol to najväčší trapas všetkých trapasov. Kto sakra môže vyliať v jedálni nechutnú hráškovu polievku profesorovi na košeľu? Jedine ja. Ja Nicol Waynová." sťažovala som sa Victorii keď sme kráčali do telocvične na poslednú hodinu. Victoria sa začala strašne smiať. ,,Už aj tebe je to smiešne." skonštatovala som. ,,Nie ja len..." ,,Nič nehovor smiali sa na tom hádam aj kuchárky v kuchyni. Ja viem." prerušila som ju, sklopila zrak a v tom som narazila čelom  do stĺpu pred telocvičňou. Videla som všetky hviezdičky a tuším aj mesiac. Otriasla som sa a pošúchala si boľavé čelo. Otočila som sa dozadu a uvidela som Mattiasa  Reada ako sa so smiechom vešá na svojich priateľov. Super už len toto mi  chýbalo. Mattias Read to je... hm najväčší playboy, sukničkár a pako na škole hoci je len druhák. ,,Chudáčik môj." poľutovala ma Vicky keď som na ňu uprela smutný pohľad. Ach, povzdychla som si keď sme vchádzali do šatne. Keď prišiel profesor už sme boli rozbehané. ,,Tak, dnes si zahráme futbal." oznámil nám. Telocvičňou sa ozval zvuk nesúhlasu.
Rozdelil nás a mňa baby poslali do útoku asi sa im nechcelo moc behať. Vedela som že so mnou v útoku sa to nemôže skončiť dobre. Mala som pravdu. Síce sme vyhrali 2:1 ale znova sa mi podarilo vyrobiť si trapas. Kopla som do lopty tak silno že sa mi podarilo zraziť profesorovi z nosa okuliare. A najlepšie na tom bolo to že to bol ten istý profesor ktorému som pokrstila košeľu tou hráškovou brečkou- profesor Johnson.

,,Už som domaaa!" zakričala som keď som sa vyzúvala na našej chodbe a až potom si uvedomila že doma asi nie je nikto keď sa ozvalo: ,,Ahoj sestrička." pozdravil ma môj o dva roky starší brat Matt. ,,Ako to že si už doma? Väčšinou bývam skôr doma ja." divila som sa. ,,Čo vadí ti to?" ,,Nie ale..." ,,Odpadli nám dve hodiny." prerušil ma. ,,Tu sa niekto má." uškrnula som sa. ,,A vieš že ani nie. Som hladný a nič nie je navarené. Spravíš mi niečo však?" opýtal sa s nádejou v očiach. ,,Dobre spravím. Hm, čo tak wafle so šľahačkou a čokoládovým topingom?" ,,Výborne už sa veľmi teším!" vykríkol ako malé dieťa a rozbehol sa do svojej izby. Niekedy mi príde že som ja tá staršia. Ale asi to bude len tým že môj braško je veľmi lenivý. Nuž čo už. Idem urobiť tie wafle. ,,Matt pôjdeš prosím do obchodu? Nemáme žiadne vajíčka!" zakričala som na Matta keď som nazerala do chladničky. ,,Ale určite sú ty ma chceš len niečím zamestnať." zaprotestoval. Fajn, keď ty nejdeš do obchodu tak ja nejdem robiť wafle povedala som si. Veľmi dobre poznám túto jeho vetu. Vždy ju použije keď sa mu nechce niekam ísť. Vie ma to tak dopáliť že radšej idem a urobím to za neho no teraz nie. Vôbec nemám náladu ísť medzi ľudí.

Mattiasov pohľad
,,Ha-ha. Videli ste tú kravu? Teda poviem vám toto bola prvotriedna zrážka so stĺpom. Ako sa tá chodiaca pohroma vôbec volá? Vták Pohromák?" ,,Myslím že sa volá Nicol Waynová." odpovedal mi môj najlepší kamarát z party- Nicolas. ,,Tak odteraz sa bude volať Vták- Pohromák. Súhlasíte?" spýtal som sa svojich kamošov. ,,Tak s tým plno súhlasím!" zajačal Tim. ,,Ideme to rozhlásiť no nie?" navrhol Nicolas. ,,No jasné! Budú o tom vedieť všetci o to sa už postaráme." jasal Jack. ,,Vták- Pohromák môžeš sa tešiť." zvolal som. ,,Chalani ja mám nápad!"...

Dúfam že sa vám bude prvá síce trochu kratšia kapitola novej knihy ľúbiť. Vaša superkajusik.:-)