Kráľovná všetkých trapasov

Snehová kráľovna

Nicolin pohľad
,,Tuturú tuturú! Baby vstávame!" (Baja, Lívia- Paťo tuturú😁😁 a mimochodom budíček inšpirovaný skutočnými udalosťami) vtrhli do izby chalani s budíčkom.

,,Dajte mi pokoj. Ešte je málo hodín." zamrmlala som a potiahla si prikrývku až na hlavu.

,,Á tak Waynová nám nechce vstávať." zahučal jeden z nich. Podľa hlasu som usúdila že je to Jack.

,,Nie nechcem!" vyštekla som.

,,Ako myslíš." pokrčil Jack plecami. Už-už som si myslela že ma nechajú na pokoji no vzápätí mi niekto strhol prikrývku z hlavy a rovno do tváre mi nastriekali ľadovú vodu.

,,Áááá!" zajačala som a vyskočila som na rovné nohy.

,,Vy hovadá jedny!" zrúkla som a rozbehla sa za nimi. Vicky vyštartovala so mnou a Nanetha sa smiala.

Bežala som po chodbe ako neriadená strela a schody som brala po dvoch. Dôkladne som si odpočítala číslo izby v ktorej mali bývať dotyčný chalani a rozkopla som dvere. Nikde som ich nevidela ale vedela som že sú tam. Ponazerala som do všetkých skríň a potom sme spolu s Vicky zamierili do kúpeľne.( každá izba má vlastnú kúpeľňu proste cool chata) Práve som sa chystala stlačiť kľučku keď v tom sa dvere rozleteli a dnu nás vtiahli mocné ruky.

,,Čo to...?" nedokončila som vetu lebo ma Tim zdvihol a hodil ma do vane plnej ľadovej vody.(vaňa už neni inšpirovaná skutočnosťou😳)

,,Áááá!" opäť som zajačala. No a to nebol dobrý nápad. Dnu vtrhla naša triedna. Ako som zaregistrovala Vicky stihla zdrhnúť a ja som tu ostala sama s chalanmi.

,,Tak toto..." triedna sa zakoktala. Nečudujem sa jej. Som vo vani plnej vody a nado mnou stoja štyria chalani v trenkách a tričkách.

,,Vysvetlíte mi chlapci čo to malo znamenať? Vy ste Nicol uniesli či čo?" ziapala na chalanov.

,,My sme ju neuniesli bol to len budíček. A nič nemravné sme s ňou nechceli robiť." presviedčal ju Mattias.

,,No ale ja som videla niečo iné. Viete čo sa mohlo stať. A vôbec ako mi to chcete vysvetliť? Aj vy slečna Waynová! Keď vás chlapci nejako obťažovali mali ste mi to prísť povedať." mlela si profka svoje a ja som bola ticho ako nemá. Mrkla som očkom po všetkých chalanoch a videla som že Nicovi zachvíľu pretečie pohár trpezlivosti.

,,Do prdele ako vám máme ešte povedať že sme ju nechceli pretiahnuť?" zoziapal po nej Nico. Naozaj sa nasral.

Profesorka naňho zízala ako na Boží obrázok. Potom sa trochu spamätala a odvetila: ,,Vy pán Nicolas tu ostanete a vy ostatní sa môžete ísť chystať na vlek."

,,Čo sa stalo?" vypytovala sa ma Vicky keď sme si viazali lyžiarky.

,,No vieš ako ma hodili do vane? Tak som pekne zoziapala a naša triedna tam pribehla. No a keďže nado mnou stáli chalani len v tričkách a trenkách tak bohviečo si pomyslela. Vzala nás do akejsi miestnosti a dávala nám príučku no a Nico po nej zoziapal žea nechceli pretiahnuť. Takže jeho si tam nechala a nás pustila." vyklopila som to rýchlosťou blesku. Vicky len vyvalila oči a viac sme sa o tom nebavili.

,,Dobre študenti ja aj pani profesorka Deenová vidíme že sa viete celkom dobre lyžovať tak môžete ísť na veľký vlek." oznámila nám naša triedna a ja som sa začala modliť aby som sa nezrúbala hneď na vrchu.

Oh bože. Prišla na mňa rada aby som sa spustila dole. Sklopila som si teda okuliare a pustila som sa dole. Napočudovanie mi to išlo dosť dobre. Začala som si to užívať a občas som zavrela oči.

Otvorila som oči a zbadala som tesne pred sebou nejakú postavu. Nestihla som zabrzdiť a zvalila som jeho aj seba. Podľa ofiny vytŕčajúcej spod prilby som zistila že je to Mattias. No nemala som čas na premýšľanie lebo obaja sme sa kotúľali dolu vlekom. Čím ďalej sme sa kotúľali tým väčšia snehová guľa z nás bola.

Konečne sme pristáli dole. Mattias podo mnou a ja na ňom. Nemohli sme sa ani pohnúť. Boli sme zavalení tonami snehu. Vyľakaný Mattias si strhol okuliare a potom ich dal dole aj mne. Keď zbadal kto sa pod nimi skrýva pousmial sa.

,,Nicky ty si proste moja kráľovna. S tebou mi nevadí ani byť zavalený až po uši snehom." zasmial sa.

,,No to by som rada vedela aká." nadvihla som obočie.

,,Si moja Snehová kráľovna." vyhlásil s nemiznúcim úsmevom na perách.

Chvíľu sme na seba len tak hľadeli a potom... a potom ma pobozkal...

So my loved bunnies ako sa vám páčila dnešná kapitolka?😺 Už druhá za tento týždeň! Potlesk pre mňa👏👏👏 Pôvodne som myslela že táto kapitola bude dlhšia ale rozhodla som sa to tu ukončiť🙏 lebo už mám trochu premyslené čo bude v ďalšej😋
Každopádne ak sa vám kapitola páčila tak hoďte vote alebo napíšte nejaký komentík. Všetko ma nesmierne podporuje a teší.
S pozdravom😘superkajusik.