Kráľovná všetkých trapasov

Keď srdce hovorí áno a myseľ nie

Nicolin pohľad
"Budeš so mnou chodiť?" Tá otázka sa vryla hlboko do mojej mysle. Srdce mi bilo ako splašené. ,,Nicol si v pohode nemám zavolať 112?" pretrhol môj tok myšlienok Mattias. Najspeš som vyzerala ako mimozemšťan. ,,Čo? Nie, nie som Ok." vyšlo zo mňa. Mattias nepohol ani brvou len na mňa hľadel. ,,Ja...ja si to musím nechať prejsť hlavou." povedala som rýchlo a rozbehla som sa k domu. Zabudla som že mám korčule a tak som ešte stihla hodiť šípku na betón. ,,Ježiši Nickol stalo sa ti niečo?" otvoril bránku a rozbehol sa ku mne. Pomohol mi vstať a doviedol ma až k našim vchodovým dverám. ,,Mattias ja si to nechám prejsť hlavou a potom ti dám vedieť." zopakovala som. ,,Samozrejme. Ale nerozmýšľaj si to dlho." usmial sa a odišiel. V hale som si vyzula korčule a išla som si vziať do kuchyne niečo pod zub. Vybehla som hore schodmi do svojej izby a zapla som si film. Parádne zakončenie nedele.

Mattiasov pohľad
,,Takže pán Read a spol. Môžete mi vysvetliť čo sa to dnes zasa dialo?" spýtala sa nás prísne naša triedna. ,,Ja o ničom neviem." uchechtol sa Jack. ,,Tak vy o ničom neviete. Hm." pokývala hlavou učiteľka. ,,A to že ste poobede hodili dvoch prvákov do kontajnera to je nič hej?!" pokračovala. Všetky oči sa upreli na nás a podaktorí sa začali srdce-rvúco smiať. ,,Dobre teda. Mlčíte. Dostanete zápis a ste týždeň poškole. Ja si na vás posvietim." zoziapla a sadla si za katedru. ,,No a teraz si povieme podstatnejšiu vec kvôli ktorej máme triednicku hodinu. Určite viacero z vás počulo v správach o snehových kalamitách. Je síce november a je to také nezvyčajné ale budete mať lyžiarsky výcvik." oznámila nám triedna a v triede sa spustil šepot. ,,Pôjdu prváci a pôjdete vy. Bude sa to konať o týždeň. To znamená že 15. novembra sa odchádza a 19. novembra v piatok je návrat. Peniaze treba doniesť do konca tohto týždňa. Bude to stáť 80 dolárov." dopovedala učiteľka svoju super správu.

Ležal som na lavici a hypnotizoval som hodiny na stene. Veľká ručička bola na osmičke no ja som potreboval aby bola na dvanástke aby som mohol vypadnúť. Sedieť poškole nie je žiadna sláva pokiaľ máte na poobedie nejaké plány. ,,Tak čo bro? Ako Vták-Pohromák?" ozvalo sa zozadu. Otočil som sa a neprítomne povedal: ,,Opýtal som sa jej či so mnou bude chodiť a ona mi povedala že si to musí nechať prejsť hlavou." Opäť som si ľahol na lavicu. ,,Takže vlastne nič nové?" spýtal sa pre istotu Nico. ,,V podstate nie." zamrmlal som.

Nicolin pohľad
,,Dúfam že ideš na ten lyžiarsky Nicky?" opýtala sa Vicky s iskričkami v očiach. ,,Argh, Victoria teraz ten príklad musím počítať odznova!" vykríkla som. ,,Sorry, sorry nemusíš sa hneď čertiť. Vieš čo? Kašli na to poď ideme do nejakej kaviarne." navrhla Vicky. ,,Fajn s tým súhlasím aj tak som mala v pláne ešte ísť do knižnice." zahlásila som a išli sme si na seba hodiť bundy.

,,Tak čo to bude dámy?" usmiala sa na nás mladá čašníčka. ,,Dvakrát horúca čokoláda so šľahačkou, prosím." objednala som nám. S Vicky sme len mlčky sedeli a čakali na našu čokoládu. Keď nám ju čašníčka doniesla so slovami "Nechajte si chutnať" som sa ihneď vrhla na šľahačku a len čo sa trochu vzdialila spustila som: ,, Vicky keď ti poviem že mňa sa Mattias Read opýtal či s ním nebudem chodiť, budeš sa moc smiať?" spýtala som sa s malou dušičkou. ,,Nie. Prečo by som sa mala smiať? Počkať..." zháčila sa Vicky no potom sa otriasla a pokračovala: ,,On sa ťa opýtal či s ním nechceš chodiť? To vážne?" užasnuto sa opýtala Vicky. ,,Ahm." uchlipla som si z čokolády. ,,Len ja neviem čo vlastne chcem." povzdychla som si. ,,Akože nevieš kto to má vedieť keď nie ty? No a navyše som si myslela že sa ti páči a že si doňho zaľúbená." odsunula Vicky prázdny pohár. ,,Hej, páči sa mi ale...ale, po tom všetkom čo mi urobil... Neviem." zahľadela som sa do okna. Preglgla som ale nič som nepovedala zatiaľ čo Vicky na mňa hľadela ako na Božie zjavenie. Zrazu sa ozvalo moje svedomie: "Čo ti šibe? Ten chalan ti ublížil!"
Toto stále opakovalo moje svedomie no ja som to cítila inak. ,,Vicky ja neviem. Totižto moja myseľ hovorí nie ale srdce hovorí áno." vyklopila som svoje myšlienky. ,,Následuj svoje srdce." povedala Vicky a na stôl hodila peniaze.

,,Dobrý deň! Prosím vás kde nájdem nejakú poéziu? Potrebujem to do školy." slušne som sa opýtala postaršej knihovníčky. ,,Tretí regál sprava." milo sa na mňa usmiala. Prešla som k tomu regálu a začala som sa hrabať medzi knihami. Nakoniec som si vybrala tri a začala som si ich prezerať. Jedna ma veľmi zaujala bola to nádherná báseň o láske. Ako som tak išla nabúrala som do jedného z regálov. Našťastie spadlo len zopár kníh. Zohla som sa k nim aby som ich vrátila naspäť a vtom zazvonil zvonček nad dverami. Dnu vošla skupina nejakých chalanov a keď prechádzali okolo mňa strašne sa začali smiať. Rýchlo som sa poobzerala či je všetko tam kde má byť a keď som zistila že mi netrčí podprsenka či nohaavičky hodila som na nich pohľad typu ,,Ste zdravý?" Zohla som sa naspäť ku knihám a všimla som si že sú to "kamasatúry." Super teraz si o mne musia myslieť že som nejaká štetka. Prešla som so svojimi knihami ku knihovníčke aby si ich zapísala.

,,Rodinka som domaa!" zakričala som keď som sa v hale vyzúvala. ,,Ahoj, miláčik! Prezleč sa a príď dole." ozvalo sa z obývačky. ,,A načo?" povzdychla som si. ,,Urobíme si pekný rodinný večer. Zahráme si nejaké spoločenské hry." oznámila mi mama. Prevrátila som očami a išla sa prezliecť. V izbe som si na seba hodila sivé tepláky a červené tričko. Zišla som dole a sadla som si na pohovku. ,,Tak, čo ideme hrať ako prvé?" spýtala som sa bez záujmu. Mala som úplne inú predstavu o tom ako budem tráviť dnešný večer. ,,Matt vybral dámu, človeče nehnevaj sa a svet v kocke. Budeme súťažiť. Ty budeš s Mattom a ja budem s tatinom. Ten tím ktorý vyhrá dostane výbornú pizzu ktorú som dnes upiekla a tím ktorý prehrá dostane polotovar čiže pizzu z obchodu." veselo mi vysvetlila mama. ,,Dobre, ale ako chceš hrať dámu?" spýtala som "zdvorilo." ,,No dáme si dve partičky ty proti mne a tato proti Mattovi." ešte s väčším nadšením mi odpovedala mama. ,,Tak poďme na to!" vyzval nás otec. ,,Tak čo sestrička dáme to?" usmial sa Matt. ,,Si píš!" zvolala som.

Čafce mrafce hlásim sa s novou kapitolou. Dúfam že ma nezabijete že je časť tak neskoro no akosi som nemala chuť písať. Nasilu písať nechcem lebo potom tie kapitoly nestoja za moc. :-* Moc ďakujem za toľko videní ste skvelí.
Pri ďalšej kapitole zdar! Vaša superkajusik. :-) :-)