Kráľovná všetkých trapasov

Nové rifle

Nicolin pohľad

,,Bola u doktora? Čo sa jej stalo?"

,,Neviem Vicky. Bolo to také zvláštne. Na hodine jej predsa nebolo nič."

,,No veď to,nič jej nebolo. Ale ako potom môže hodiť len tak šabľu na schody?" zaksichtila sa Vicky.

,,Hm, hmm." zahmkala som si pre seba a vyhla som sa kaluži ktorá sa mi rozprestierala v ceste. Dnes bol pochmúrný deň. V škole bola nuda. A teraz keď z nej konečne môžem ísť domov prší. No nevadí dnes ideme s Vicky nakupovať. To mi vie vždy zdvihnúť náladu.Keď si predstavím to parádne oblečenie ktoré si môžem kúpiť...ach.

,,Hello my sister."

,,Hello my brother. What's up?" zasmiala som sa keď sme s Mattom do seba narazili v našich vchodových dverách.

,,Och, Victory ahoj, nevšimol som si že si tu." usmial sa na Vicky.

,,Ahoj! A nevolaj ma Victory, vieš že to nenávidím...Matthew." (Myslím že sa to číta Meťju, zvláštne, ja viem...autorka) Oslovila ho jeho celým menom Vicky lebo vie že to zas nemá rád on. Ja som sa len zaškľabila a vošla som dnu.

,,Vicky dáš si niečo? Ja som hladná." zakričala som z kuchyne a ďalej som nazerala do chladničky. Nikto mi neodpovedal. Buď hladná, pomyslela som si.

,,Ja som hladný!" ozvalo sa za mnou a postrčilo ma to do zadku, až som skoro padla do chladničky. Otočila som sa a uvidela som ten najkrajší úsmev. ,,Jej ahoj Mattias, rada ťa vidím." rozjasnila sa mi tvár. ,,Čo tu robíš?" opýtala som sa stále hľadiac na ten okúzlujúci úsmev. ,,Prišiel som sa pozrieť, čo nemôžem?" jeho tvár sa zachmúrila. ,,Samozrejme že môžeš len my s Vicky ideme na nákupy." kusla som si do spodnej pery a vytiahla som z ešte stále otvorenej chladničky maslo, šunku a uhorku. Zavrela som ju a znova som sa k nemu obrátila.

,,Pôjdem s vami. Nosič sa vám asi bude hodiť."

,,Ale ja ťa neberiem ako nosiča." objala som ho. ,,Urobím chleba s maslom a šunkou, najeme sa a môžeme vyraziť." vytiahla som chleba. ,,A ja ti s tým pomôžem." vtrhla do kuchyne Vicky.

,,Do ktorého obchodu pôjdeme ako do prvého?" s iskričkami v očiach sa opýtala. ,,Tak poďme na topánky a potom na samotné oblečko." s rovnakým nadšením som odpovedala a spolu s Vicky sme sa rozbehli do prvého obchodu s obuvou ktorý sme zbadali. Doslova sme rozkopli dvere a vrhli sme sa na topánky. ,,Dievčatá počkajte! Nie som už najmladší." pribehol k nám zadýchaný Mattias. ,,Ale no tak. Futbalista a nestíha za babami?" podpichla ho Vicky a ďalej sa venovala zaväzovaniu šnúrok na teniskách. ,,Podľa mňa mi pristanú." zdvihla sa po chvíli a začala sa obzerať v zrkadle. ,,Beriem ich." zahlásila ešte a vložila ich naspäť do krabice. Očkom som mrkla na Mattiasa no ten ju len pobavene sledoval. ,,Na, vyskúšaj si tieto." podávala mi čierne lodičky a pritom si obzerala nejaké kriklavo rúžové s nenormálne vysokými podpätkami. ,,Vick, ja ti neviem." váhala som. ,,Čuš! A vyskúšaj si ich." nakázala mi. Prevrátila som očami a začala som si ich obúvať. Postavila som sa a vzápätí som sa zakymácala zo strany na stranu no našťastie na zachytil Mattias. Snažila som sa urobiť krok, no nešlo mi to. Vicky mi podala ruku a spolu s Mattiasom ma previedli pomedzi poličkami a späť k zrkadlu. ,,Uf!" sadla som si s povzdychom.

,,Vicky myslím že si radšej kúpim nejaké prechodné čižmičky. Zimné mi ešte netreba." Vyzula som si tie nepohodlné štekle a pobrala som sa smerom do zadu k poličkám s čižmami. Zobrala som si jedny na platforme a začala som si ich skúšať. Vicky s Mattiasom pribehli za mnou a pozorovali ma.

,,Ehm, čo je?" hodila som na nich nechápavý pohľad.

,,Nič, len že si ich obúvaš naopak." povedala Vicky a spolu s Mattiasom sa začali smiať.

Vypleštila som na nich oči a potom sa pozrela na topánky. A naozaj. Mala som ich obuté naopak. Však sa mi aj zdalo že tu čosi nesedí. Vyzula som si ich a správne som si ich druhýkrát obula. Postavila som sa a prešla som sa v nich. Padli mi ako uliate. Zabalila som ich naspäť do krabice a kývala som na tých dvoch nech idú so mnou k pokladni. Zaplatila som a spolu sme sa pobrali do najbližšieho obchodu s oblečením. Vicky sa vrhla na tričká a ja som sa rozhodla že si pôjdem pozrieť nejaké rifle. Prvé som si vybrala bledomodré roztrhané a ešte jedny klasické. Vbehla som do kabínky a zastrela som záves.

,,Vicky prosím ťa poď sem! Skúšam si rifle." zakričala som na ňu a vyšla som von. ,,Tadá!" vykríkla som no potom som si uvedomila že osoba ktorá stojí predo mnou nie je Vicky. ,,Pristanú ti." usmial sa Mattias. Ja som sa pousmiala tiež a sklonila som hlavu aby som sa mohla ešte raz obzrieť. Zbadala som že zips na rifliach nie je zapnutý. A samozrejme aby som to bola ja, nie aby som si yen zips rýchlo zapla ale ja som sa opäť pozrela na Mattiasa. Všimol si to tiež a lačne sa na mňa pozeral. Spamätala som sa a zips som si zapla. Začervenala som sa a vošla som späť do kabínky. Prezliekla som sa do svojich riflí a vyrútila som sa z nej rýchlosťou blesku. Pribehla som k pokladni a zaplatila som si rifle. Vyšla som z obchodu von a sadla som si na lavičku. Vicky a Mattias sú ešte v obchode a ja mám čas na to, aby som nad sebou porozmýšľala. Nechápem sa. Prečo sa tak hanbím? Veď s Mattiasom chodíme no nie? Prečo sa k nemu nesprávam ako k frajerovi ale ako k obyčajnému kamarátovi? Na tieto otázky nepoznám odpoveď. Som čudná. Čo snáď nie som pripravená na vzťah s niekým? Ani to neviem. Ja neviem čo vlastne chcem. Keď budem takáto nechá ma tak. Žiadny chalan nechce byť s babou ktorá sa pred ním furt skrýva. Dosť. Idem domov nemám náladu. Napíšem Vicky že idem domov, tak nech sa o mňa neboja.

So my loved bunnies, ako sa vám páčila nová časť? Ja viem že som dlho žiadnu nenapísala ale došli mi nápady a nemala som chuť písať. Tak som sa do toho ani nenútila lebo potom by tie časti boli o ničom. Takže asi tak. Samozrejme ak sa vám kapitola páčila hoďte vote alebo zanechajte koment.
Lúči sa s vami superkajusik!