Kráľovná všetkých trapasov

Som poškole

Mattiasov pohľad
... ,,no veď s ňou budeme zajtra sedieť po škole no nie? Tak to urobíme tak aby si vyzeral sexy... ,,Ty si teplý?" prerušil som Nica. ,,Nie. Prečo by som mal?" ,,No preto lebo to hovoríš ako gay. A aj pritom tak vyzeráš." odpovedal som so smiechom. ,,Chceš aby som to dopovedal?" spýtal sa Nico urazene. ,,No daj starec. Skončil si pri tom že som sexy." rozrehotal som sa. ,,Idiot." poznamenal Nicolas a pokračoval: ,,Budeš proste vyzerať dobre. Ok? No a ostatné je už jednoduché. Chodili sme predsa všetci na jednu základku né? A vieme že pani "chodiaca pohroma" bola do teba buchnutá. A ja si myslím že ešte aj je. No keď sa jej sám ponúkneš tak ti skočí okolo krku ako nejaká šľapka. Ty sa jej ospravedlníš chvíľu budeš s ňou chodiť a potom ju nejako strapníme. Bude to veľké." dopovedal mi to Nico. ,,Tak s tým plno súhlasím nebude to pre mňa nič nové. A vieš čo starec? My ju ani nebudeme musieť strápňovať. Ona sa strápni aj sama. A ja viem že je do mňa ešte zaľúbená alebo sa jej prinajmenšom páčim. Keď sa jej ale ospravedlním tak bude zo mňa úplne hotová." ukončil som náš rozhovor.

Nicolin pohľad
Po škole sme išli s Vicky k nej učiť sa na zajtrajšiu písomku z matiky. Tak sa drvíme. Zo všetkého najviac sa snažím nemyslieť na tú papierikovú aféru. No mrzí ma že ma Mattias takto strápnil. Viem že to bol on lebo na druhej strane papierika bol jeho znak-trojuholník v kruhu. Neviem ako a kedy si tento znak vymyslel ale viem že je jeho. Pozná ho asi každý. Mattias sa mi  páči už od základky. Nepochopím ako sa mi môže páčiť chalan ktorý mi robí zo života peklo. To dokážem zas len ja- ľúbiť chlapca ktorý si zo mňa robí srandu. ... ,,Haló počúvaš ma vôbec?" prerušila ma Victoria z  môjho hlbokého zamýšľania sa. ,,Áno jasné že ťa počúvam." zaklalmala som. ,,Nó tak čo som povedala?" spýtala sa podozrievavo. ,,Že... uhm... é no povedala si." habkala som. ,, Vidím ako ma počúvaš. Povedala som že x mínus y na druhú sa rovná 28." vysvetlila mi. Rýchlo som mrkla očkom na príklad a pritakala jej. Vyriešili sme spolu ešte asi dva príklady a potom som sa pobrala domov.

,,No to je dosť že ideš Nicol veď je už pol deviatej." zvozila ma mama hneď ako som vošla do obývačky. ,,Bola som ešte u Thomsonovcov. S Vicky sme sa učili na matiku. Dám si sprchu a pôjdem spať." oznámila som mame a vybehla do svojej izby po pyžamo. Vošla som do sprchy a nechala si do tváre tiecť teplú vodu. Niekde som čítala že to nejako obnovuje a skrášluje pleť. Ja si ale myslím že už krajšia aj tak nebudem veď vyzerám ako strašiak do maku. Asi preto mi minule spolužiak povedal že o mňa by si neoprel ani bicykel. Je mi to jedno, nič si z toho nerobím. Poslepiačky som nahmatala svoj sprchový gél s vôňou citrusu. Spoznala som ho podľa širokého hrdla na fľaške a poriadne sa vyumývala. Keď som čistá a voňavučká vyšla z kúpeľne už tam mrzuto čakal Matt. Zazrel na mňa no ja som sa len uškrnula a šla som si ľahnúť.

"Crrrn,crrrn" zobudilo ma hnusné zvonenie budíka. Spustila som nohy z postele a vsunula ich do svojich mäkkých papučiek s hlavou mačiatka. Prešla som sa po izbe a zastala pri kalendári nad svojim písacím stolom. ,,Utorok." povzdychla som si a prešla ku skrini s oblečením. Po piatich minútach rozhodovania sa medzi čiernym a bielym tričkom som sa rozhodla pre prvú možnosť. K roztrhaným džínsom som teda zvolila čierne tričko a vletela som do kúpeľne. Pri pohľade do zrkadla som strašne zajačala pretože akurát v strede čela sa mi v noci vyhodil gigantický jebák. Úžasné. Umyla som si teda zuby, učesala som sa a na ksicht som si navalila asi tonu make- upu aby som zakryla ten blbý jebák. Keď už som s tým bola ako tak spokojná išla som si do izby po tašku a zamierila som do kuchyne. ,,Dobré ránko princezná!" pozdravil ma ocino spoza novín. ,,Ahojky! Dobré ráno aj vám." odpovedala som a zo stola si uchmatla hrianku s cesnakom. Keď som si obúvala svoje biele conversky mi hrianka padla trikrát na zem. ,,Krepá." vysmial sa mi Matt keď prechádzal okolo mňa. Má pravdu som ako krepá za to určite môže ten jebák.

,,Takže idem si niekoho vyskúšať." škodoradostne povedala naša profesorka na fyziku- pani Robertsová. Je to stará fúria ktorá mala byť už dávno na dôchodku. ,,No Benson ty by si nám mohol prísť niečo povedať. Tak poď." vyvolala môjho spolužiaka Lukasa Bensona. Vôbec nič nevedel a ešte bol aj drzý. Päťka ako vyšitá. Vlastne sa ani neučíme lebo momentálne profesorka nadáva na skazenú mládež a že sa vôbec neučíme a tak. Premýšľam že si ľahnem na lavicu ako ostatný a budem spať.

,,Vytiahnite si papiere ideme si napísať písomku." zavelil nám profesor matiky. Ako inak.

,,Vicky idem do tej riaditeľne. Dobre? Drž mi palce." povedala som odhodlane no čím bližšie som bola k riaditeľni tým viac som začínala mať strach. Vôbec netuším ako sa budem pred riaditeľom ospravedlňovať Johnsonovi. Argh.

,,Pán profesor chcem sa vám ospravedlniť za ten papierik. Ale verte mi neurobila som to." vysypala som zo seba ospravedlnenie. ,,V poriadku mohol to byť hocikto. Verím ti." pousmial sa Johnson. ,,Ďakujem pán profesor." poďakovala som sa. Vybehla som z riaditeľne a bežala do triedy. ,,...no a preto... Nicol kde ste boli? Prečo ste prišli až teraz?" prekvapene sa ma spýtala profesorka. ,,Pani profesorka prepáčte ale potreboval ma pán riaditeľ." slušne som odpovedala. ,,Ach tak. Dobre, sadnite si na svoje miesto. Alebo viete čo nie zostaňte tu. Pozerám že u vás mám len tri známky ostatní už majú po päť po šesť. Tak povedzte nám niečo o predošlej látke." nakázala mi. ,,No takže minule sme preberali...hmm. Preberali sme...ehm." potila som sa pri tabuli. Ako to že si nepamätám ani čo sme preberali naposledy? ,,No vidím že asi neprídete na to čo sme minule preberali. Nabudúce to budete vedieť a aj novú látku ktorú sme dnes preberali, opíšete si poznámky a cez ďalšiu hodinu sa mi prihlásite inak vám dám za päť. Rozumeno?" pokývala som hlavou. ,,Sadnúť." zavelila mi.

Mattiasov pohľad
,,Vták-Pohromák tu ešte nie je. Nico vravel si že dnes má byť prvý deň po škole. Ty idiot ak si to posral a nepríde tak ťa nakopem do prdele. Som nahodený ako Ken a ona nepríde?" zdrbal som Nicolasa. ,,Má byť poškole už dnes. A čo aj tak si vždy dobre oblečený. Na teba by sa baby lepili aj keby si prišiel vo vreci." oponoval mi Nicolas. ,,No veď práve. Ja sa tu ako retard snažím odháňať od seba baby aby ma ona so žiadnou nevidela a ty povieš že no a čo. A zrovna dnes sa na mňa stále lepili tie zmachlené kravy z 1.B." drgol som do Nica a poobzeral som sa po triede a vtedy som si všimol že Vták-Pohromák už prišiel. Nicolas ju asi zbadal tiež lebo na mňa hodil spýtavý pohľad. Pochopil som a vyštartoval som k lavici kde sedela. ,,Ahoj!" povedal som s úsmevom. ,,Hm, nazdar!" zdvihla zrak od učebnice z bioly. Asi som na ňu pridlho čumel lebo sa ma spýtala: ,,Potrebuješ niečo?" ,,Ja...ja sa ti chcem ospravedlniť za to čo som vivesil na tú nástenku. Ten "odkaz" som napísal ja. Prepáč mi to." dostal som zo seba. ,,Nič nové pod slnkom, ale porozmýšľam o tom či vôbec tvoje ospravedlnenie prijmem." pokrčila ramenami. ,,Dobre nechaj si to prejsť hlavou." "súhlasil som." Vrátil som sa späť k Nicovi. ,,No kamoš nebude to až také ľahké..." vyslovil Nico moje myšlienky.

Nová kapitola je na svete. Ospravedlňujem sa že dlhšie nebola ale nejako som nemala čas. Tak som vám to vynahradila takou dlhšou kapitolkou. Dúfam že sa páčila. Samozrejme ma každý vote a komentík poteší.
Vaša superkajusik. :-P