Kráľovná všetkých trapasov

Útorky nenávidím!

Keďže je toto desiata kapitola tak ju venujem všetkým mojim čitateľom!
Príjemné čítanie!!!

Nicolin pohľad

,,Uff! Nebol dobrý nápad zjesť tú pizzu." zastonala som keď som sa pokúšala vyjsť hore schodmi do mojej izby a následne do sprchy. ,,Súhlasím. Už žiadne s rodinou strávené večery." zafučal Matt. ,,Hmm, hmm." pokývala som hlavou. ,,Ale na druhú stranu sme vyhrali a tá pizza bola naozaj skvelá." rozžiarili sa zrazu Mattovi oči. Otvorila som dvere do svojej izby a zhrabla som len pyžamo a namierila si to rovno do kúpeľne. Vyzliekla som sa a vliezla som pod sprchu. Na ruku som si dala poriadnu dávku šampónu a vmasírovala som si ho do hlavy. Nechala som ho chvíľu pôsobiť a následne som ho zmyla. Prezliekla som sa do pyžama a prešla do svojej izby. Padla som do postele a ihneď som zaspala spánkom spravodlivých.

,,Aaa!" vykríkla som a otvorila som oči. Snívala sa mi nočná mora. Utekala som po lese a zrazu sa predo mnou objavil nejaký maniak s motorovou pílou. Hnus. Vyhupla som z postele a zo skrine som si vybrala čierne legíny a modré tričko s nápisom "What's up". Prešla som do kúpeľne umyla som si zuby, učesala si vlasy ktoré som si dnes nechala rozpustené, na oči som si naniesla špirálu a na pery mandarínkový lesk. Vrátila som sa do izby po tašku a zišla som do kuchyne. Na stole ležal dajaký papierik tak som ho zobrala a prečítala som si ho.

Stálo na ňom: ,,Nicky, Matt raňajky si urobte sami pretože som skoro ráno musela aj s otcom súrne odísť do práce. Dúfam že v chladničke niečo nájdete."

Chcela som papierik položiť späť na stôl no zozadu mi ho vytrhol Matt. Prečítal si ho a potom prevrátil oči stĺpkom. ,,Útorky nenávidím." zahlásila som. ,,Hm, ešteže mi odpadli prvé dve hodiny." škodoradostne sa zasmial Matt. ,,Ty sviňa!" skríkla som a išla som sa do haly obuť. ,,Aj ja ťa mám rád!" zakričal za mnou Matt.

,,No. Napíšeme si teraz takú malú desať-minútovku ktorú vám hneď aj opravím a zapíšem známky." oznámila nám naša ,,úžasná" matikárka. Vytiahla som si z lavice papier a začala som opisovať zadania z tabule.

,,Päť, štyri, tri, dva, jeden. Odovzdať!" odpočítala nám profka posledné sekundy. Kým nám opravovala písomky ja som sledovala chalanov ako sa na niečom náramne zabávajú. ,,Katastrofa. Victoria-3, Leo-2, Nanetha-1, Amy-1, Mia-4, Mendy-2 a všetci ostatní majú päťky." afektovane nám oznámila známky. Bolo mi úplne jasné že som totálne vyhorela. Z mojej sebaľútosti ma vytrhol zvuk školského zvončeka. Zhrabla som učebnice a vyšla som von z triedy. Na chodbe ešte nikoho nebolo a tak moja cesta ku skrinkám nebola nikým narušená. Otvorila som skrinku a snažila som sa vybrať si z nej učebnicu na biolu. Zrazu ma niekto chytil za boky a otočil si ma k sebe. ,,Ahoj!" zazubil sa na mňa Mattias. ,,Čauko!" odzdravila som. ,,Tak, čo budeš so mnou chodiť?" spýtal sa TÚ otázku s nádejou v očiach. ,,Á- Áno." odpovedala som trošku váhavo. Mattias sa usmial a zatočil sa so mnou. ,,Som rád. Teba mám rád." objal ma a vtom zazvonilo. Odlepili sme sa od seba a ja som zamierila na druhé poschodie do učebne číslo 114. Vošla som do triedy a uvelebila som sa k Vicky. O chvíľu prišla profesorka Teenová a začal sa ďalší nudný výklad nového učiva. Ležala som na lavici a sledovala ako si Vicky posiela papieriky s triednou sivou myšou Mendy. Bola večne tichá a vôbec s nikým sa nebavila. ,,Odkedy sa bavíš s Mendy?" opýtala som sa Vicky keď profesorka vyšla na chodbu vybaviť si dôležitý telefonát. Vicky len mlčala a hodila mi už spomínaný papierik. Rozbalila som ho začala som čítať: