Kráľovná všetkých trapasov

Pád zo schodov

Nicolin pohľad
,,Vicky on sa mi normálne ospravedlnil. Os-pra-ve-dl-nil. Nemôžem tomu uveriť." vravela som Vicky svoj zážitok. ,,No vidíš možno nie je na nič že si doňho ešte zaľúbená." povedala Vicky šibalsky. ,,Ha-ha. Veľmi smiešne." zaironizovala som. ,,Idem po tie sladkosti a vody. Ty zatiaľ naštartuj notebook." nakázala som Vicky. Vicky je teraz u mňa pretože sa chystáme pozerať film "Na vine sú hviezdy."

,,Matt my už nemáme žiadne čipsy?" opýtala som sa Matta keď som nazerala do našej skrinky s pochutinami. ,,Nie ale máme ešte tyčinky a slané rybičky." odpovedal mi. ,,No to vidím. Nebolo tu ešte včera veľké balenie syrových čipsov?" spýtala som sa podozrievavo. ,,Bolo ale včera bol u mňa kamoš tak sme ich zjedli." odpovedal ľahostajne a vybehol hore po schodoch. Ja som schmatla tyčinky, perníky, kofolu a vybehla hore do svojej izby kde už čakala Vicky s pripraveným filmom.

Mattiasov pohľad

,,Kurva, nevešaj sa furt na mňa." vynadal som takej jednej šľapke ktorá sa na mňa neustále vešala. ,,Ale Mattiasko keď si v bare tak sa pije, tancuje a vieš čo." rehotala sa. ,,Nicolas idem domov. Nepotrebujem aby sa tu na mňa tieto kurvy lepili." oznámil som Nicolasovi. ,,Čo ti dáva? Veď je len pol desiatej." protestoval Nico. ,,Počuj, poď domov. Zajtra je škola a nemali by sme tu byť veď máme len šestnásť." dohovoril som mu. ,,Ty sa tu hráš na slušného či čo? Nekecaj a daj si ešte drink." prehováral ma. ,, Vieš čo? Serem na teba idem domov."

Nicolin pohľad
,,Vick aká je prvá hodina?" spýtala som sa Vicky keď sme sa pri skrinkách prezúvali. ,,Slovina! Nevieš veď je streda jediný deň kedy máme prvú hodinu slovinu." zahučala a trielila do triedy. Hodila som topánky do skrinky a bežala za ňou. Keď som otvárala dvere do triedy zazvonilo. Stihla som to. Do triedy vošiel náš profesor na slovinu a zahlásil: ,,Tak, napíšeme si nejaký diktátik." Prekvapilo ma že nikto z triedy neoponoval. Ako keby sa niečo stalo. Rozhodla som sa nad tým ďalej nerozmýšľať a radšej som si vytiahla diktátový zošit.

,,K tabuli pôjde... Thompsonová. Poďte Victoria u vás mám len šesť známok." vyvolala chemikárka Vicky. Skončila s trojkou. Chúďa. ,,Preberieme si nové učivo. Opíšte si poznámky z učebnice." otrávene povedala profka.  Takto u nej vyzerá preberanie nového učiva.
"Crrrrn" konečne zvoní. Vyštartovala som z triedy tesne za profesorkou na veľkú prestávku. Pred schodami som zbadala stáť Mattiasa. Potichu som prešla okolo neho no asi si ma všimol lebo sa taktiež rozbehol dole schodami. Snažila som sa kráčať rýchlejšie ale nanešťastie som sa potkla. Už,už som sa videla na zemi keď ma zozadu zachytila akási mocná ruka zvrtla ma k sebe. Jasné bol to Mattias. Usmial sa na mňa a posadil ma na zábradlie a zviezol ma dole. ,,Nicky..." začal Mattias vetu no ja som sa mu vytrhla a utiekla som na vécka.

Ďalšia  kapitolka je tu. Možno je prikrátka ale aj také musia byť. Ak sa vám ľúbila podporte ma prosím vás hviezdičkou alebo komentom.
S pozdravom superkajusik. :-D