Kráľovná všetkých trapasov

Poobedie s Mattiasom

Túto kapitolu by som chcela venovať BarboraBakov ktorá je momentálne chorá. Prajem skoré uzdravenie a zároveň prajem všetkým príjemné čítanie.

Nicolin pohľad
Ľahla som si naspäť do postele a o chvíľu som začula dupot a Mattov krik. Schovala som sa ešte viac pod paplón a cítila som ako sa červenám. "Tresk!"  treskol Matt dverami svojej izby. Vyliezla som z postele a chcela sa mu ísť ospravedlniť. V tom momente ako som pootočila kľúčom v zámke na mojich dverách začal Matt škaredo nadávať tak som opäť hodila šípku do postele. Netrvalo dlho a zaspala som.

,,Dobré ránko miláčik. Teším sa že si konečne vstala." pozdravila ma mama a usmiala sa. ,,Dobré ráno aj tebe mami. Čo toľko optimizmu?" opätovala som jej úsmev. ,,Včera sme sa s ockom na tej večeri u Warnnerovcov dobre zabavili." odpovedala mi a položila predo mňa tanier s bábovkou a kakaom. Lačne som sa vrhla na bábovku a zapíjala ju kakaom. Mrkla som na hodiny ktoré ukazovali 10:30 a vybehla som do svojej izby. Zapla som si hudbu a zvalila sa na zem.

,,Dýchaj zhlboka. Dýchaj zhlboka." opakovala som si dookola keď som sa chystala zaklopať Mattovi na dvere.
"Klop,klop!" premohla som sa a zaklopala som. ,,Ďalej!" zavrčal Matt zvnútra. Ešte raz som sa pre istotu zhlboka nadýchla a vstúpila dnu. ,,Čo chceš!?" zazrel na mňa. ,,Ja...ja len. Prišla  som sa ti ospravedlniť." vysúkala som zo seba. Ani sa na mňa nepozrel. ,,Matt, je mi ľúto že som vás včera večer vyrušila. Ja som sa len chcela opýtať kde sú naši. Bolo v izbe ticho tak som vstúpila bez zaklopania. Prepáč mi to, nemala som." dopovedala som a sklonila som hlavu. Ticho. Nikto nič nepovedal. V duchu som usúdila že by bolo dobré vypadnúť a tak som sa otočila na odchod. ,,Ospravedlnenie prijímam." povedal Matt a ja som sa otočila. ,,Poď sem!" potľapkal na miesto vedľa seba a usmial sa. Prisadla som si a pozerala mu do očí. ,,Nicky keby si ma vyrušila s hocijakým iným dievčaťom nebolo by to také strašné. Lenže to dievča bola Samantha." spustil a ja som ho počúvala. ,,Prečo práve so Samanthou to vadí?" spýtala som sa s veľkou zvedavosťou. ,,Pretože ona je strašne bojazlivá a plachá, každého sa bojí. No a ja veľmi pekná keď som ju prvýkrát uvidel hneď mi padla do oka. Pol roka som ju presviedčal o tom že jej nechcem ublížiť a že nedovolím aby jej niekto ublížil. No a keď si nás vyrušila, zľakla sa a utiekla. Už som jej volal dnes hádam po stý raz, no nedvíha mi to." dopovedal a objal ma. ,,Matt, Nicol obeeed!" zvolala mama z kuchyne. ,,No poď sestrička!" vyzval ma Matt s úsmevom na tvári. Vstala som a spoločne sme sa rozbehli dole.

,,Oh, mami bolo to výborné." hladil si Matt svoje vypuknuté brucho. ,,Uhm. Asi prasknem." pritakala som. Mama si povzdychla a usmiala sa. Ťažkopádne som sa zdvihla zo stoličky a snažila sa vyvaliť hore schodami. Rozkopla som dvere od svojej izby a hneď som začula známy zvuk svojho telefónu.
,,Prosím?" ohlásila som sa.
Ahojky Nicky! Nešla by si so mnou na kolieskové korčule? Vieš, ja som sa pýtala Sarah ale povedala že nie je doma." odmlčala sa. ,,Tak pôjdeš?" zhúkla s nádejou v hlase.
,,Nestačilo ti kino a klzisko?" zamraučala som do telefónu.
,,Veď ja by som ťa držala za ruku!" vykríkla Vicky.
Bez dlhého premýšľania som odsúhlasila a utekala som sa prezliecť. Obliekla som si čierne legíny s bielym tričkom na ktorom sa skvel nápis: "Bad Girl"- úplný opak mňa. Vlasy som si zopla do vysokého koňského copu a išla do suterénu hľadať svoje zeleno-čierne kolieskové korčule. V hale som si ich obula a pomaly ,,vykorčuľovala" som pred našu bránku. Porozhliadala som sa po okolí či neuvidím Vicky a pritom som sa zapotácala. Našťastie som sa zachytila bránky a oblápala ju pokiaľ neprišla Vicky.

,,Ahojko-mojko!" veselo ma pozdravila,chytila ma za ruku a potiahla ma smerom k centru mesta.

Napočudovanie som ešte nespadla a to už sme v meste. Good. ,,No taak uvoľni sa!" vyzvala ma Vicky. ,,Dobre,dobre." pokývala som hlavou a pridala som. ,,Je to lepšie?" otočila som sa dozadu za Vicky a v tom som nabúrala do niečoho pevného a zletela som na zadok. Pozrela som sa hore a zbadala som dokonalú tvár  Mattiasa Reada. So smiecom mi podal ruku a ja som ju vďačne prijala. Všimla som si ako okolo nás prefrčala Vicky a ani si nás nevšimla. Pozrela som sa Mattiasovi do očí a cítila som ako sa červenám. ,,Prepáč." hlesla som celkom potichu. ,,Nič sa predsa nestalo. Nešla by si na nejaký koktail?" spýtal sa ma s večným úsmevom na tvári. ,,Ja...nemala by som, Vicky ma bude hľadať." sklonila som hlavu. ,,Hej? Ja len že nevyzeralo že by si jej nejako chýbala keď prechádzala okolo nás." prevrátil oči stĺpkom. ,,Noo...tak fajn." súhlasila som napokon. Usmial sa ešte viac a zobral ma za ruku.

,,Čo si budete priať?" afektovane sa nás spýtal čašník. ,,Jeden-krát banánový koktail a jeden-krát čokoládový." odpovedal rovnako afektovane Mattias a spolu sme sa na tom zasmiali. ,,Si krásna." otočil sa ku mne pochvíli a zasunul mi za ucho pramienok vlasov. Zacítila som ako sa opäť červenám. Už som sa bála že nastane trápne ticho no našťastie prišiel čašník s našimi nápojmi: ,,Prosím, nechajte si chutnať." Pomaly som začala sŕkať svoj koktail a pritom šúchala nohami. Stolička sa mi uhla a ja som sa ocitla aj s koktailompod stolom. Pozrela som sa hore a uvidela ako sa Mattias zadúša svojim čokoládovým koktailom. Nemohla som a začala som sa smiať s ním. Keď sa ukľudnil podal mi ruku a usadil ma na stoličku. ,,Som nemehlo. Prepáč, strápnila som nielen seba ale aj teba." smutne som povedala. ,,Si moje nemehielko." usmial sa na mňa Mattias. Dopili sme nápoje a Mattias nechal na stole peniaze za našu objednávku. Sľúbil mi že ma odprevadí domov a celú cestu ma držal za ruku.

,,Ďakujem za doprovod a pekne strávenú nedeľu." poďakovala som sa keď som otvárala našu bránku. ,,Nicol počkaj!" zvrtol si ma ešte k sebe.
,,Budeš so mnou chodiť?"

Čafce mrafce máme tu ďalšiu kapitolu. Mala výjsť skôr ale rodičovské zamiešalo karty a naši ma odrezali od wifiny ktorá nám medzitým mimochodom začala ísť. Ak sa vám teda nová kapitolka páčila hoďte vote alebo ma podporte komentom

Pri ďalšej kapitole zdar! Vaša superkajusik.