Kráľovná všetkých trapasov

Obed s Readom a narazený zadok

Mattiasov pohľad
,,To vážne ťa nechala aby si ju odprevadil domov?" neveriacky zahučal Nico do telefónu. ,,Áno. Si predstav veď som predsa sexy." rozrehotal som sa. "Nicolas je teeeploš." ozval sa z telefónu Timov hlas. ,,Máš pravdu to teda je." zhúkol som a zložil. ,,Miláčik choď už spať." zjavila sa v dverách mama. ,,Mama nehovor mi miláčik vieš že to neznášam." zamrnčal som. Mama sa usmiala a odišla. Mrknem na hodinky- pol jedenástej. Idem si ľahnúť.

,,Vuaa." zívol som a otočil sa na môj čierno-zelený rádiobudík. 7:30. ,,Do prdele!" zanadával som. Mám päť minút na to aby som sa dal do poriadku a vypadol pretože cesta do školy mi trvá zhruba desať minút. Vyskočil som z posteľe a hodil na seba rifle s bielym tričkom ktoré som mal prevesené na stoličke. Vletel som do kúpeľne a začal si umývať zuby. Keď som asi po tridsiatich sekundách usúdil že to stačí zhrabol som gél na vlasy a začal som si ich gélovať. Šmaril som gél na poličku a chcel som vybehnúť z kúpeľne no nanešťastie som zhodil všetky mamine malovátka ktoré stáli na poličke pod zrkadlom. ,,Do piče! Vyjebané malovátka!" opäť som zanadával a nahádzal ich na poličku. Po ceste do školy ma zastavilo akési 12 ročné dievča a pýtalo odo mňa cigarety. Úžasné.

,,Read neruším vás?" opýtal sa ma profák. ,,Nie nerušíte ma." provokačne som sa usmial. ,,To som rád. Môžete ísť vyrušovať k tabuli. Prosím." ukázal na veľmi dlhý príklad napísaný na tabuli. Pomaly som sa zdvihol z lavice a došuchtal sa k tabuli. Do konca hodiny ma nechal profesor stáť a zírať na ten príklad a keď zazvonilo sa usmial a povedal: ,,Päť." Keď som kráčal ku lavici mi všetci tlieskali a ja som sa klaňal. Neviem presne za čo ten potlesk ale fajn. Možno za to že som dvadsať minút vydržal čumieť na jeden príklad.

,,Čo je vám tak do smiechu?" zoziapla biologikárka. ,,Možno to že máte na svojej topánke jogurt." drzo sa zasmial Jack. ,,To čo si dovoľujete?" vytreštila oči profesorka. ,,Pozrite sa sama." podržal som Jacka. Profesorka sa pozrela na svoju topánku a ešte viac vytreštila oči. Rozbehla sa von z triedy a už sa na hodinu nevrátila. No comment.

,,Všetko do lavíc!" zakričal náš geograf ešte vo dverách. ,,Na lavici ostane iba pero a papier." pokračoval. Zaujímavé že nás nechal sedieť normálne vo dvojiciach. ,,Pozri sa na okraj lavice." pošepkal mi Nico. Bol tam napísaný dlhočizný ťahák ktorý od katedry celkom neviditeľný. ,,Super." tľapol som si s ním.

Nicolin pohľad
Nevládzem. Som úplne odrovnaná. ,,Dievčatá ešte dve minúty poďme bežíme,bežíme." povzbudzoval nás profesor keď sme bežali 12 minútovku. ,,Jebem ti tvoje bežanie." ozvala sa spoza môjho chrbta Linda z céčka. Zasmiala som sa a dala som sa znova do behu. O chvíľu som započula ten slastný zvuk píšťalky a rozbehla som sa do spŕch.

,,Ách." povzdychla si Victoria keď sme vyšli z telocvične. ,,Konečne finito. Ideme na obed?" spýtala sa. ,,Ostáva nám niečo iné?" odpovedala som otázkou. ,,Asi nie." vystrúhala Vicky grimasu a spolu sme sa rozosmiali. Vicky hodila vrecko s úborom do skrinky a začala sa prezúvať. Ja som sa akosi šuchtala a tak mi povedala že ma počká v jedálni. Keď som sa konečne prezula a zamierila do jedálne zastavil ma Mattias. ,,Ideš na obed?" usmial sa na mňa ako slniečko na hnoji. ,,Hej idem." opätovala som mu úsmev. ,,A môžem ísť s tebou?" opäť mi položil otázku. ,,Hej. Prečo nie?" odpovedala som otázkou. Rozbehli sme sa teda do jedálne.

,,Heeej! Tu sme!" zamávala nám Vicky s Jackom. S Mattiasom sme sa teda otočili a zamierili sme k nim. ,,Ahoj starec čo ty tu?" opýtal sa Mattias Jacka. ,,Obedujem." zatváril sa Jack. Sadla som si a chcela som sa pustiť do jedenia akurát že mi v zemiakovej kaši ostala stáť vidlička. ,,Ty vole kámo kebyže ti ten rezeň hodím do chrbta tak ti ho prerazím." zasmial sa Mattias keď ohol nožík na svojom rezni. Drgla som doňho a ukázala na vidličku ktorá ešte stále stála v mojej kaši. Všetci sme vybuchli do smiechu. Potom Jack schytil všetky príbory na našom stole,pozapichoval mi ich do kaše a so smiechom sme to odniesli kuchárke.

,,Nicol kde toľko trčíš? Ja už čakám pred klziskom." nahnevane zakričala Vicky do telefónu. ,,Už idem a už ťa aj vidím." odpovedala som a zložila. Zvítali sme sa a išli sme si kúpiť lístky. Rýchlo sme sa prezuli do korčulí a vybehli na ľad. Vicky rýchlo ako blesk ale ja samozrejme opatrnejšie pretože som na korčuľovanie anti-talent. Vlastne ja som anti-talent skoro na všetko. Snažila som sa dobehnúť Vicky ale po chvíli som usúdila že to nemá zmysel a počkala ju radšej pri mantinely. Vicky ku mne dokorčuľovala celá červená ako krab. Ja som sa len zasmiala. ,,Hej nesmej sa." zadychčane ma napomenula Vicky. Zase som sa zasmiala a začala som korčuľou zhŕňať sneh na jednu kôpku potom som ho zobrala urobila z neho guľu a hodila ju Vicky do tváre. ,,Schlaď sa." povedala som. Vicky na mňa len zazrela. Odvrátila som sa a začala pozorovať zamilované páry ktoré sa držali za ruky. Zrazu mi na líci pristálo niečo studené ja som sa zľakla nadskočila a tvrdo dopadla na zadok. Otriasla som sa a všimla som si že sa na mne smeje celé klzisko. Ďalší trapas. Asi si začnem všetky trapasy niekam zapisovať lebo už som si ich vyrobila toľko že si všetky ani nepamätám. Príšerne som si narazila zadok. Au! Pozrela som sa na Vicky no tá mi len so smiechom podala ruku.

Zase som tu a nová kapitolka so mnou. Dúfam že sa vám páčila a ak áno bola by som rada keby ste ma podporili votom alebo komentom.
Majte sa pri novej kapitole. Vaša superkajusik.