Chladná láska

1. kapitola - „Čoskoro sa začne sezóna, musím hrať."

Vítam Vás pri novom príbehu! :) Trošku sme sa presunuli nižšie, z Kanady do USA, konkrétne do Minnesoty. Taktiež som zvolila športovú tématiku, tak dúfam, že sa Vám to bude páčiť a možno Vám priblížim niečo, čo nepoznáte. :) Na fotografii hore je Chase De Leo - tak podobne si predstavujem Iana. :) Prajem Vám teda príjemné čítanie! ;)

Hráči postupne vychádzali zo šatní a krúžili po hracej ploche. V hľadisku medzi divákmi Minnesoty Wild sa ozývali hlasné pokriky, povzbudzujúce svoj tým. Blížil sa vhod puku, ktorý odštartoval druhú tretinu zápasu. Ian prikorčuľoval do stredu hracej plochy, kde sa priblížil i jeho protihráč z týmu Arizona Coyotes a hlavný rozhodca.

Ian získal puk na svoju stranu. Plynule korčuľoval blízko svojich spoluhráčov. Bol stále v strehu, nespúšťal oči z puku, kontroloval okolie. Čoskoro sa zmocnil puku, vydal sa vpred k bráne súperov. Hoci mal možnosť prihrať priateľovi, stále sa puk šúchal o čepeľ jeho hokejky. Nestihol dôjsť do útočného pásma, ktosi mu zozadu uštedril poriadny bodyček, ktorý ho vyslal na tvrdý ľad.

Rozhodca prerušil hru písknutím a vyslal hráča z týmu Arizony na trestnú lavicu za hákovanie. Ianovi neprišiel nikto na pomoc, z ľadu sa musel pozviechať sám. Vrátil sa medzi spoluhráčov na striedačku. Klesol na lavičku s odutou tvárou, pričom napäto hrýzol chránič zubov.

„Čo to, doriti, malo znamenať?!" rozčúlil sa tréner, ktorý k nemu pristúpil a kričal mu do ucha. „Nemohol si prihrať? Ďalšia premárnená možnosť dať gól. Spamätaj sa, Blackburn!" pri vyslovení jeho priezviska zvýšil hlas a nervózne sa vrátil naspäť. Tieto slová počúval v poslednej dobe príliš často, pretože nerešpektoval pokyny trénerov. Hral svoju sebeckú hru. Chcel byť najlepším za každú cenu. Avšak neraz sa mu to vypomstilo, ale on poučenie zahrabal pod koberec.

Očami vzorne sledoval presilovú hru. Chlapcom to šlo dobre, ale bol čoraz viac a viac netrpezlivý, keď len sedel na zadku. Potreboval hrať, potreboval streliť gól, potreboval počuť svoje priezvisko z hrdiel divákov. Potreboval pozornosť.

Ako náhle bol puk vystrelený na druhú stranu a spoluhráči chceli striedať, postavil sa a utekal na ľad. Získal hneď prvú prihrávku. Všimol si, že má pred sebou voľné miesto – teraz bolo možné streliť gól. Korčuľoval, ako o dušu, krúžil pred brankárom, zavádzal ho, hral sa s pukom. Priblížil sa dostatočne blízko na to, aby vystrelil.

Hokejka bola pripravená dať gól, ale na tento moment nebol pripravený ani samotný Ian. Zozadu ho opäť ktosi sotil, no tentokrát to bol poriadne prudký náraz. Ian si udrel lakeť na ľavej paži a veľkou rýchlosťou sa kĺzal po ľade. Zastavil ho mantinel, pred ktorým si inštinktívne bránil hlavu rukami. Nestačilo to však na jeho pravé koleno, ktoré plnou silou vrazilo do tvrdého mantinelu.

Hlasno zakričal od návalu bolesti, ktorá mu vyskočila do mozgu. Zhodil rukavice z rúk i prilbu z hlavy a holými rukami si chytil stehno. Bál sa zísť rukami nižšie, že si spôsobí väčšiu bolesť, ktorá mu hnala do očí slzy. Sklonil sa k nemu jeden zo spoluhráčov: „Čo sa deje?" zvraštil obočie.

„Koleno," odpovedal so zaťatými zubami a nepravidelne dýchal.

Kolega z týmu kývol k striedačke, aby tu niekto prišiel. Pár ľudí sa odtiaľ rozbehlo k zranenému. Lekár, ktorý si k nemu čupol, sa ho opýtal rovnakú otázku, ako nedávno počul: „Čo sa deje?"

„Strašne ma bolí koleno," odpovedal Ian.

Lekár sa obrátil k ostatným, ktorí s ním prišli a rozkázal, aby niekto priniesol nosidlá. Keď sa ľudia v červenom oblečení a s nosidlami pod pazuchou dostavili na miesto, spolu s dvoma hráčmi ho naložili hore. Ian si predlaktím pokryl oči, aby tak zakryl svoje rozpaky.